Snažím sa brať život pozitívne

apríla 09, 2016
Ahojte. Ako sa máte? V posledných týždňoch moja aktivita na blogu klesá a pravdu povediac strácajú sa aj nápady na nové články. Neviem čím to je. Možno si len potrebujem poriadne oddýchnuť, keďže škola mi dáva poriadne zabrať. Práve teraz by som sa mala učiť, no som príliš unavená a neviem ani o čom čítam. Potrebujem najmenej ročné prázdniny aby som si oddýchla.




Nenávidím pondelky. Je to pre mňa veľmi deprimujúci deň a nepomáha mi ani fakt, že prvou hodinou v týždni je dejepis, z ktorého píšeme písomku. Samozrejme proti dejepisu nič nemám, milujem históriu a všetko s ňou spojené. Vadí mi skôr učiteľ, ktorý niekedy kladie až priveľké nároky. Začala som veriť, že ak tento deň dopadne katastrofálne bude taký celý týždeň. Keď som ešte bola na základnej škole, hovorila som si, aký bude super život na strednej škole, dokonca som sa aj tešila. Pravdu povediac nikdy v živote by som už niečo také nevypustila z úst. Začiatok bol určite katastrofálny, navonok som nedávala najavo svoje pocity, no v kútiku duše mi bolo do plaču. Školu som nenávidela (čo čiastočne platí aj do teraz). Asi nie som veľmi priateľský typ človeka, keďže som si našla priateľky až po viac ako pol roku. Teraz sa už snažím brať život pozitívne, príliš nestresovať, pretože stres mi vôbec nepomáha, skôr škodí. Pred každou skúškou si poviem, čo má byť, to aj bude a ja to nezmením tým, že budem stresovať ako to dopadne. Keď som nedávno maľovala výkres do súťaže, uvedomila som si, že maľovanie ma veľmi upokojuje, nemusím pritom rozmýšľať a dokážem si vyčistiť hlavu. V poslednej dobe mám okolo seba najme ľudí ktorí si o sebe myslia, že sú o niečo lepší ako druhý. Pritom nemajú svoju vlastnú kreativitu, kopírujú druhých a nevedia si to priznať. Prestala som sledovať Instagram a fotografie tu pridávam len sporadicky, pretože mi dosť lezie na nervy vychvaľovanie niektorých ľudí (aj keď to nedávajú priamo najavo). Často si vravím, že život je niekedy nespravodlivý, no snažím sa radovať aj z maličkostí a zahodiť všetky problémy a starosti za hlavu. Dnes mi urobil veľkú radosť tento e-mail.


Zapojila som sa do tohto projektu, samozrejme nič som od toho neočakávala a bola som si istá, že nemám šancu (tento pesimizmus je pre mňa veľmi charakteristický). Neviete si ani predstaviť aká som bola šťastná keď mi prišla odpoveď, že ma prijali. Onedlho ma uvidíte aj tam a možno sa o mne dozviete aj niečo, čo ste ešte nevedeli. Pravdou je, že ešte neviem ako budem stíhať publikovať články na dva blogy, no dúfam, že to zvládnem. Pred mesiacom som rozmýšľala či sa mám zapojiť do súťaže Blogerka roka, ale rozmyslela som si to. Veľa blogeriek vraví, že je to ich záľuba a nerobia to pre peniaze ani pre nič iné. Príde mi zvláštne, prečo sa potom väčšina z nich naháňa za touto cenou a snažia sa získavať hlasy z každej strany. Myslím si, že ak je ich blog naozaj pekný, kvalitný, zaujímavý čitatelia za nich zahlasujú sami. Týmto nechcem nikoho odcudzovať, je to len môj názor.
Dúfam, že sa mi aj naďalej podarí myslieť pozitívne. Zatiaľ mi to veľmi pomáha. Už teraz sa nemôžem dočkať letných prázdnin a zaslúženého oddychu po tomto ťažkom školskom roku.

(Ďakujem, že som sa vám tu mohla vyžalovať, aspoň trochu sa mi uľavilo.)
Vaša Janie♥

4 komentáre:

  1. Janie, jsem o mnoho starší než ty. Chodím do práce, kde byl poslední půlrok obrovsky stresující. Mimo to si zvyšuji vzdělání a v úterý mám atestacní zkoušku, na kterou jsem se začala připravovat před 3 týdny, do té doby nebylo, kvůli stresu v práci, na učení ani pomyšlení.
    Písu ti to proto, ze v tom nejsi sama. Ale neboj, bude líp. Držím palce ať písemku zvládneš :-)
    O všem? Ovšem!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. S tím stresováním máme toho dost společného. Taky nejsem moc kamarádský typ a trvá mi dlouho než si najdu nějakou opravdovou kamarádku. S tím pesimizmem jsme na tom taky stejně, ale raději budu pesimista a potom mile překvapená, než optimista a být zklamaná. :-D
    welcometomyworld

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Školu nemá skoro nikto rád, ale nie je to kvôli učeniu, ale kvôli stresu. Preto tam takmer každý chodí s odporom. Sama som si to zažila, ale postupom času som si uvedomila, že aj keby som z testu dostala zlú známku svet sa nezrúti. Snažím sa obmedzovať stres, ktorý je spojený so školou.

    www.tobecreativehasnolimits.sk

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár!

Používa službu Blogger.