Možno chcem od života veľa, možno dôjdem do správneho cieľa...

septembra 08, 2017
Ahojte.

V prvom rade vám chcem poďakovať za všetky krásne komentáre, ktoré ste mi napísali k minulému článku. Naozaj ma potešilo, že nie som na svete sama a podobných ľudí je viac. Dali ste mi veľmi veľa motivácie, dobrej nálady a vďaka vám som si uvedomila, že aj zlé rozhodnutia nás dokážu niekam posunúť. Nemám sa na čo, alebo na koho sťažovať, pretože túto strednú som si vybrala sama. Nikto ma nenútil, bolo to moje vlastné rozhodnutie. Mala som možnosť ísť aj na gymnázium, no ja som si nakoniec zvolila ekonomiku. Keď si to v hlave pretočím späť, ani sama neviem prečo a bola som jej hrdou študentkou. Možno to bol osud, možno náhoda. Možno to tak malo byť a možno nie. Teraz je už neskoro (príliš neskoro) polemizovať nad tým, čo by bolo, keby... Žijeme tu a teraz, chcem si z nej zobrať čo najviac a na to správne rozhodnutie do budúcnosti si ešte ušetrím nejaký čas. Nechcem sa riadiť podľa zaužívaných názorov, chcem si vytvoriť svoje vlastné. Prestať na seba toľko tlačiť a neriadiť sa tým, čo si potom o mne ľudia pomyslia. Vytvoriť si vlastnú cestu a pracovať na sebe, iba to ma môže posunúť ďalej.



Poznáte ten pocit, že máte na seba až príliš veľké nároky? Chcete dokázať svetu, že vy na to máte, veríte si, no nakoniec príde veľké sklamanie a spadnete z nebeských výšin opäť na tvrdú zem. Musím povedať, že pád pekne bolí a najhoršie je, že dáte neprajníkom možnosť vysmiať sa vám do tváre, zatiaľ čo vaše sebavedomie klesá ešte hlbšie na dno tmavého oceánu. 
Je zlé chcieť od života trochu viac? Kúsok šťastia, či omrvinku úspechu? Nechcem život prežiť len ako niekto, komu osud neprial. Myslím, že ani život občas nie je ku každému rovnako spravodlivý. Niekedy tí dobrí nemajú nič a zlí majú všetko, no aj v dnešnej dobe verím, že každého počká to, čo si zaslúži. Možno nie dnes, zajtra, ani o mesiac, ale raz určite. Nerobím si z toho ťažkú hlavu, pretože osud má stále moju plnú dôveru a občas sa tie najdôležitejšie udalosti v našom živote stanú samy.
Niekedy sa snažím byť za každú cenu slečna múdra, čo všetko videla, všetko vie a má na seba prehnané požiadavky. Vôbec sa to však netýka vzhľadu, ako by ste si mohli myslieť. Čas, ktorý strávim denne pred zrkadlom nikdy nepresiahne hodinu, zo skrine vždy vytiahnem svoje obľúbené modré rifle, čierne tričko a na tvár nanesiem len malé množstvo make upu aby som prekryla nedokonalosti.
Nepotrebujem sa totiž skrývať pod tonou make upu a podobať sa tak na každé druhé dievča, ktoré okolo mňa prejde. Aj vám už všetci ľudia v dnešnej dobe prídu ako cez kopirák? Žiadna originalita, žiaden úsmev, žiadne správanie. Iba chlad a odmeranosť. Všetci chodia so vztýčenou hlavou (len dúfam, že im raz nenaprší do nosa 😄). Samozrejme, ako vždy aj teraz sa nájdu svetlé výnimky a aj vďaka nim je život o niečo krajší a pestrejší. Práve takým človekom chcem byť, večne usmiatym, pozitívnym, z ktorého vyžaruje farebná dúha aj v zamračenom počasí. Chcem aby ma ľudia videli nie len ako frfľoša, ktorým bohužiaľ stále som 😔, ale aj ako človeka, ktorí je vždy ochotný zlepšiť im náladu aj keď sám je na tom celkom mizerne. 
Jediné, čo však od života chcem, je milujúca rodina, zdravie, šťastie, hodilo by sa zrejme aj kilo rozumu a liter lásky. Viem, možno je to veľa, no dúfam, že raz vďaka tomu dôjdem do správneho cieľa a budem taká šťastná, ako som si vždy priala.

Janie

3 komentáre:

  1. Moc hezký článek a souhlasím s tebou. Je dobré, že si chceš jít svojí vlastní cestou, takže ti budu přát, aby se ti šlo co možná nejlehčejí to jen půjde :) A asi všichni na sebe máme nějaké nároky. A všichni máme nějaké sny.. Je jen otázkou času/osudu/nás samých, jak moc tomu půjdeme naproti. Věřím, že pokud je něco dané, tak se to stane, ať už teĎ nebo zachvilku. Ještě na závěr jednou - moc dobře píšeš :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tvým pocitům rozumím, přijali mě na gympl a já místo toho šla na ekonomku. Dodnes pochybuji, jestli to bylo správné rozhodnutí. Pokračuji v tom na VŠ a i teď si tím vůbec nejsem jistá. Mám pocit, že jsem nezvolila šťastný obor, ale co už. Nějak se to vyvrbí. Zdraví, láska, rodina a štěstí jsou to nejdůležitější, co máme :)

    Lady Lenna

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár!

Používa službu Blogger.