Ahojte.
Dni plynú tak rýchlo, že ich nestačím ani spočítať. Polročné písomky a skúšanie mám už za sebou, no učiteľov skúšková eufória natoľko pohltila a povedali si, že by bolo načase začať písať ďalšie testy. Doba je vraj rýchla a v tom s nimi musím súhlasiť. Ľudia sa už pomaly začínajú podobať na stroje, ktoré isto iste vo veľkej miere ovplyvňujú naše životy. Pomaly strácame vlastný názor a ak niekomu ešte čírou náhodou skrsne v hlave zaujímavá myšlienka odlišná od ostatných, zamietneme ju pod koberec ako hlúposť, výplod fantázie, či abstraktný pojem, ktorému nikto nerozumie.
Tiež máte niekedy ten pocit, akoby ste pricestovali z inej planéty na dovolenku a o niekoľko rokov sa opäť vrátite späť? Jediné, čo s určitosťou viem je, že nerozumiem ľuďom a ľudia zase nerozumejú mne. Prisahám, že v komunikácií komplikácie určite nenastávajú 😄, ide skôr o zmýšľanie a názory, ktoré sú občas (dobre, možno dosť často) diametrálne odlišné od ľudí v mojom veku alebo okolí.
To spôsobuje, že sa v diskusných otázkach často nezhodneme a ja som už trošku rezignovala a rozhodla sa, že svoj názor si radšej nechám pre seba. Jednak preto, že diskutovanie a objasňovanie vlastných názorov a myšlienok nie je mojou silnou stránkou a možno aj preto, že je ťažké vysvetliť a presvedčiť niekoho, že jeho názor nie je správny a mal by sa k problému postaviť aj z druhej strany. Názor jednotlivca však v dnešnej dobe neznamená nič, nikto ho nepočúva a nikto sa nad ním ani nepozastavuje. Každý totiž háji to, čo všetci ostatní. Ľudia sú schopní vzdať sa vlastného rozumu len preto, aby sa druhému človeku zapáčili. V niektorých chvíľach mám pocit, akoby niektorí priatelia vlastne ani neboli našimi priateľmi. Držia sa nás pokiaľ majú nejaký úžitok, až sa stratí, vyparia sa spolu s ním nevedno kam.
Do môjho rebríčka hodnôt určite taktiež patria aj peniaze, nakupovanie, či brigáda, no myslím si, že ma neovplyvňujú až v takej miere, ako ostatných rovesníkov v mojom veku. Týmto som nemala v pláne nikoho uraziť, každý si stavia svoj rebríček sám a je len na ňom, čo postaví na vrchol. Ja nevidím zmysel v nakupovaní závratného množstva oblečenia a kozmetiky, ktoré aj tak doma hodím do skrine a po dvoch rokoch si už ani nespomeniem, kedy som si niečo podobné kúpila. Nevidím podstatu vo vete: "Vieš aký je ten mobil super?" Pre mňa telefón znamená iba vec od ktorej požadujem, aby som mohla zatelefonovať kedykoľvek potrebujem, poslať pár správ, či odfotiť okamihy s rodinou. Stále je to len kus techniky a na to často zabúdame.
To spôsobuje, že sa v diskusných otázkach často nezhodneme a ja som už trošku rezignovala a rozhodla sa, že svoj názor si radšej nechám pre seba. Jednak preto, že diskutovanie a objasňovanie vlastných názorov a myšlienok nie je mojou silnou stránkou a možno aj preto, že je ťažké vysvetliť a presvedčiť niekoho, že jeho názor nie je správny a mal by sa k problému postaviť aj z druhej strany. Názor jednotlivca však v dnešnej dobe neznamená nič, nikto ho nepočúva a nikto sa nad ním ani nepozastavuje. Každý totiž háji to, čo všetci ostatní. Ľudia sú schopní vzdať sa vlastného rozumu len preto, aby sa druhému človeku zapáčili. V niektorých chvíľach mám pocit, akoby niektorí priatelia vlastne ani neboli našimi priateľmi. Držia sa nás pokiaľ majú nejaký úžitok, až sa stratí, vyparia sa spolu s ním nevedno kam.
Už minulý rok mi niektorí dali nepriamo najavo, že som úplný povaľač, pretože som v lete nebrigádovala. Veta typu "A za čo tam chceš ísť?" ma určite nenechala chladnou. Narozdiel od iných, viem aj šetriť a peniaze, ktoré dostanem, neminiem na prvú vec, ktorú uvidím v obchode s oblečením. Je to tak, ak nezarábate peniaze ste pre dnešnú materiálnu spoločnosť v podstate niktoš. Nikto sa však nepozrie na seba a neuvedomí si, že peniaze, ktoré v jeden deň dostane, druhý deň už nemá. Aká je potom podstata letného zárobku? Podľahnúť konzumnej spoločnosti a minúť ho v obchodoch? Nie, ďakujem, o to nestojím.
Letné prázdniny pre mňa predstavujú najmä formu oddychu po náročnom školskom roku (a verte mi, že každým rokom je to viac a viac na zbláznenie). Samozrejme, ak by sa naskytla nejaká možnosť zarobiť si niečo a odbremeniť tak rodičov od výdavkov, určite by som túto možnosť uvítala. Vždy je však na prvom mieste štúdium, potencionálna vysoká škola a samozrejme maturita.
Už som sa prestala zamýšľať nad tým, ako nám peniaze zatemnili myseľ a jediné o čom sa vieme rozprávať je, koľko peňazí asi dostaneme od rodičov, či starých rodičov po maturite, či k osemnástke. Som zrejme jediná, ktorá by chcela niečo, čo nezničia ani dlhé roky. Niečo, na čo sa pozriem a pripomenie mi to ľudí, okamihy, lásku s ktorou mi to darovali. Občas cena neznamená všetko. Tí, ktorí toho nemajú veľa, často dajú najviac. Na týchto ľudí budem stále spomínať s láskou, aj keď tu už nebudú, pretože sú malým slniečkom na zamračenej oblohe a nepochybujem o tom, že sa raz dostanú do neba.
Sú okamihy, kedy by som za všetkým rada zabuchla dvere. Za falošou, za pretvárkami, iróniou a uštipačnými komentármi. Zostali by len úprimné úsmevy malých detí, milé gestá a dobro, najmä to. Nič nezahreje pri srdci viac, ako keď sa na vás len tak usmeje malé dieťa v autobuse div mu nevypadne cumlík, alebo keď vám cudzí človek otvorí dvere a pustí vás prvú.
Karollinatom
Letné prázdniny pre mňa predstavujú najmä formu oddychu po náročnom školskom roku (a verte mi, že každým rokom je to viac a viac na zbláznenie). Samozrejme, ak by sa naskytla nejaká možnosť zarobiť si niečo a odbremeniť tak rodičov od výdavkov, určite by som túto možnosť uvítala. Vždy je však na prvom mieste štúdium, potencionálna vysoká škola a samozrejme maturita.
Už som sa prestala zamýšľať nad tým, ako nám peniaze zatemnili myseľ a jediné o čom sa vieme rozprávať je, koľko peňazí asi dostaneme od rodičov, či starých rodičov po maturite, či k osemnástke. Som zrejme jediná, ktorá by chcela niečo, čo nezničia ani dlhé roky. Niečo, na čo sa pozriem a pripomenie mi to ľudí, okamihy, lásku s ktorou mi to darovali. Občas cena neznamená všetko. Tí, ktorí toho nemajú veľa, často dajú najviac. Na týchto ľudí budem stále spomínať s láskou, aj keď tu už nebudú, pretože sú malým slniečkom na zamračenej oblohe a nepochybujem o tom, že sa raz dostanú do neba.
Sú okamihy, kedy by som za všetkým rada zabuchla dvere. Za falošou, za pretvárkami, iróniou a uštipačnými komentármi. Zostali by len úprimné úsmevy malých detí, milé gestá a dobro, najmä to. Nič nezahreje pri srdci viac, ako keď sa na vás len tak usmeje malé dieťa v autobuse div mu nevypadne cumlík, alebo keď vám cudzí človek otvorí dvere a pustí vás prvú.
Vďaka týmto malým gestám viem, že svet ešte nie je až taký škaredý, ako sa zdá.
Aj vy máte niekedy pocit, že nepatríte do dnešného sveta?
Karollinatom
S tými brigádami ťa úplne chápem a tiež zdieľam ten názor. Ja som nebrigádovala tiež, cez leto sme stavali dom a počas roka som sa učila. Nebol na to skrátka priestor a viac ma potrebovali doma. Avšak spolužiaci sa na mňa pozerali tak isto. Videla som však načo potrebovali tie zárobky - na žúrky, oblečenie a výletíky. Takže reálne zarobili iba preto aby to hneď minuli. Kašli na nich majú svoj divný rozum. Vždy ten, kto nie je ovca a ide proti prúdu je pre väčšinu ľudí divní. Lebo ostatní sú ovce a nemajú vlastný rozum, robia iba to, čo vidia a čo sa im nadiktuje. Takto som nefungovala a je mi dobre a dnes si to už niektorí začínajú uvedomovať. Chce to len čas. Držím palce
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za krásne povzbudenie. Som šťastná, že nie som jediná, ktorá to takto vidí :).
OdstrániťZase na druhou stranu, kdo do dnešního světa patří? Kromě zvířat a rostlin si jen málokdo zaslouží obývat naši planetu...
OdpovedaťOdstrániťPěkně napsáno :) Občas mám taky takové momenty, kdy mi přijde, že si absolutně s nikým nerozumím a nemám si s nimi, co říct.
OdpovedaťOdstrániťVšichni jen hromadí věci - značkové boty, nové mobily, pomaličku všichni kolem mě začínají být plnoletí a předhánějí se, kdo bude mít lepší auto,... proč tohle všechno?
Mou obrovskou prioritou je cestování, raději budu chodit pořád v jedněch a těch samejch botách, nebudu mít iphone, ani značkové oblečení, ale procestuju svět. Zážitky jsou pro mě mnohem víc než hmotné věci... s tím ovšem souvisí i brigáda. Tomuhle se já bohužel nevyhnu :D Abych mohla cestovat neobejdu se bez ní, i proto je pro mě svým způsobem prioritou. Jakmile se ocitnu bez brigády, rychle hledám novou, protože zkrátka ty cesty si nějak financovat musím :)
Jinak držím palce, ať ti to učení jde a maturita se povede :)
http://ohnempolibena.blogspot.cz/
Ďakujem, snáď sa mi všetko podarí podľa predstáv. Úplne ťa chápem, bez peniažkov to jednoducho nejde, no aspoň vieš, že si ich minula na spomienky, ktoré budeš mať v pamäti celý život. :)
OdpovedaťOdstrániťJá jsem na střední brigády žádné neměla, chodila jsem tenkrát ke koním a to ježdění jsem si tam odpracovávala, do toho jsem pomáhala doma a volné dny věnovala zaslouženému odpočinku, hodně jsme s rodiči cestovali a prázdniny mi utekly jako voda, takže ti naprosto rozumím! Pokud člověk nepotřebuje peníze a má našetřeno, tak brigády ztrácejí smysl. Jinak ale kdykoli, kdy jsem peníze potřebovala, tak jsem si brigádu našla. To bylo ale až na vysoké, do té doby jsem taky neměla problémy šetřit, moc jsem neutrácela. Veškerá má útrata tenkrát padala na věci typu náladový prstýnek za 25 Kč :D. Dokonce jsem měla našetřeno tolik, že pak pro mě nebyl problém si už na střední platit sama třeba papuče do školy nebo podobné maličkosti. Prostě jsem nebyla člověk, co by utrácel. A nepamatuju, že by třeba moji spolužáci nějaké brigády měly. To bude ale asi dané i tím, že většina z nich byla z dědin a tam bylo prostě zvykem, že pomáhali rodičům třeba na poli, nebo chodívali pomáhat jako dobrovolníci do kostela a tak. Jinak se mi moc líbí tvé názory! Občas přijdu na tvůj blog kouknout, když mám čas, dřív jsem sem tam něco pochytila i v nějaké diskuzi na fb a s tvými názory se více méně ztotožňuju, takže můžu s jistotou říct, že nejsi jediná, kdo si někdy připadá jak z jiné planety! :D :)
OdpovedaťOdstrániťmbetakova.cz
Ďakujem za krásny a najmä úprimný komentár :). Je pravdou, že na dedine nie je až tak veľa možností brigády ako v meste (vlastné skúsenosti). Zatiaľ patrím k ľuďom, ktorí neradi míňajú a radšej šetria. Som zvedavá, či mi to vydrží aj po skončení strednej :D.
OdstrániťTaké se tak někdy citím :) hlavně proto, že nepiju nekouřím, s přítelem jsem skoro 5 let, chodím na brigády a peníze chci utratit za cestování :) Nejnovější hadříky mě také moc nelákají, hlavně mi ani nic nesedí :D hodně štěstí pak u matury! :)
OdpovedaťOdstrániťWantBeFitM
Tak to sme na tom podobne :D. Tiež mi v obchode sadne máloktorý kúsok. Ďakujem, snáď bude šťastie na mojej strane :).
OdstrániťVeľmi sa mi páči, ako si napísala tento článok. :) Asi skoro vždy sa usmejem keď ma niekto pustí prvú alebo keď sa na mňa usmeje nejaké malé dieťa, ako si to ty napísala. :)
OdpovedaťOdstrániťhttp://lifeforjul.blogspot.sk/
Ďakujem :). Sú to síce len malé gestá, no pre mňa znamenajú tak veľa :).
Odstrániť