Janie Hannagonova

 Ahojte. 

Chladné obdobie je už pomaličky za nami a každým dňom pribúda čoraz viac teplých slnečných lúčov, ktoré nás šteklia po tvári a prinášajú úsmev. Nie je prekvapením, že tu, u nás na Spiši, sa ešte vo vyšších nadmorských výškach so snehom stretneme. Je zvláštne, že zatiaľ čo v jednej časti Slovenska už kvitnú stromy, v druhej akoby zima chcela panovať navždy. Priznám sa, že počas zimy mi tieto jednodňové výlety a bádania po Slovensku celkom chýbali. Veľa krásnych pamiatok je počas tohto obdobia zatvorených, alebo je vstup obmedzený na minimálny počet návštevníkov, aby sa vôbec prehliadka uskutočnila, čo je pre mňa sklamanie. Neviem ako vy, ale ja vyhľadávam najmä miesta, ktoré si môžem pozrieť sama, bez sprievodcu prípadne s papierovým alebo virtuálnym sprievodcom v aplikácií. Podľa mojej mienky je to oveľa pohodlnejšie, nemusíte sa tlačiť cez dav ľudí, aby ste sa k vystavenému predmetu dostali a máte času, koľko len chcete. Jednou z takýchto zaujímavostí je napríklad aj Chodník korunami stromov v Bachledovej doline, ktorý sa nachádza neďaleko malebnej rázovitej obce Ždiar. Počas lyžiarskej sezóny je Bachledka Ski & Sun pomerne navštevované lyžiarske stredisko na Spiši. Známa sa však stala až v posledných rokoch a to aj vďaka Chodníku korunami stromov, ktorý láka nie len slovenských, ale aj poľských, či českých turistov. 

Určite vám neunikla davová psychóza, ktorá krátko po dokončení výstavby a otvorení, vypukla. Dovtedy to bolo niečo nevídané a jediné svojho druhu na Slovensku. V súčasnosti si myslím, že toto šialenstvo je už pomerne na ústupe. Celkom som sa bála, že po príchode na miesto nebude dostatok voľných miest, a tak sme na výlet vyrazili skoro ráno, aby sme dorazili krátko po otvorení, pretože šliapať pešo zo Ždiaru sa nám rozhodne nechcelo. Prekvapilo ma, že napoludnie pri našom odchode bolo ešte stále dostatok voľných parkovacích miest, a tak sa hororové scenáre z recenzií na internete nekonali. Pravdou je, že toto obdobie je v cestovnom ruchu hluché a teda veľa turistov tu nebýva, preto určite odporúčam poponáhľať sa a navštíviť chodník ešte pred začiatkom letnej sezóny, ak sa chcete vyhnúť nervozite.

Ku chodníku sa môžete pohodlne vyviesť lanovkou alebo si urobiť dlhšiu prechádzku a odšliapať si to po vlastných. Kabínkové lanovky mám veľmi rada a málokedy dostanem možnosť povoziť sa v nej, takže u mňa bola rozhodne jednoznačná voľba. Veľkým plusom je aj pre rodiny s malými detičkami, pretože do lanovky pokojne vojde aj detský kočík. 

Prvé veľké sklamanie nastalo hneď po vystúpení z lanovky. Pohľad na stavebné práce, betónové základy akého si nového čuda a blato, ktoré ste o niekoľko minút mohli mať aj za ušami, ma vôbec nepotešil. Rozhodne som mala podľa článkov a fotografií na internete iné predstavy. Tiež poznáte to sklamanie, keď si v hlave vytvoríte predstavy, ktoré vôbec nekorešpondujú s realitou?

Musím priznať, že som od tohto miesta očakávala viac ako len prechádzku po umelo vybudovanom chodníku pomedzi vetvičky stromov. S úžasom som pozorovala ľudí, ktorí o tomto mieste básnili, volali známym, že určite neuveria, kde sú a ako je tu krásne. Nepopieram, že výhľady boli zaujímavé, no mne ako človeku, ktorý vidí Tatry každý deň z okna, to neprišlo až také zvláštne. Určite je aj veľa krajších miest s nedotknutou prírodou bez zásahu ľudskej ruky.

Bezpochyby do tejto lokality prilákali oveľa viac turistov a je veľkým plusom pre cestovný ruch, no ja v tom vidím najmä veľmi dobrý ťah a spôsob, ako zarobiť čo najviac peňazí.

Podľa mojej mienky veľa vecí nebolo dobre doriešených. Počas mojej návštevy bol suchý tobogán zatvorený, čo bolo sklamaním nie len pre mňa, ale aj pre veľa ďalších turistov. Nemám informácie, či bol vôbec od vybudovania aspoň raz otvorený, preto ak máte nejakú osobnú skúsenosť budem rada, ak mi dáte spätnú väzbu. Nakoľko je na chodník len jeden vchod, tú istú trasu musíte prejsť tam aj späť, čo znamená, že musíte ísť proti prúdu, aby ste sa vôbec dostali von. Každý návštevník a milovník adrenalínu sa určite najviac teší na pochôdznu sieť, ktorá sa nachádza na vrchole vyhliadkovej veže. Ďalšou nedoriešenou vecou a pre menšie deti nebezpečnou je veľkosť ôk na sieti, ktoré sú dosť veľké na to, aby im tam pokojne prepadla celá nôžka. Rozhodne by ste teda mali mať deti na očiach, najmä tie, ktorým chýba pud sebazáchovy 😄.

Z vyhliadkovej veže je krásny pohľad na Belianske Tatry, Zamagurie a v neposlednom rade aj Pieniny (v diaľke môžete zahliadnuť pohorie Tri Koruny, nie Tri Korunky, ako ich niektorí ľudia zvyknú volať). Určite oceňujem aj malé informačné tabuľky - šípky, ktoré ukazujú, kde sa daná obec alebo pohorie nachádza. Počas prechádzky po chodníku sa môžete pristaviť pri informačných tabuliach, ktoré vás zoznámia s tunajšou faunou a flórou. Sú vyhotovené v niekoľkých jazykoch, takže zahraniční turisti určite nie sú o nič ukrátení.

Viac ako samotný chodník ma zaujala neďaleká menšia rozhľadňa. Nie je veľmi vysoká, no naskytne sa vám nádherný výhľad na Tatry zaplavené slnkom. Nenájdete tu toľko turistov, a tak sa môžete nerušene kochať krásou prírody.

Mali ste niekedy možnosť vyskúšať podobnú atrakciu? Aké sú vaše skúsenosti?

Karolína