Ahojte. V dnešnej dobe sociálne siete pozná skoro každý. Nenájdeme už asi nikoho, kto by tomuto trendu nepodľahol. Prvou vecou, ktorú ráno urobíme je prihlásenie na sociálnu sieť ( či už Facebook, Instagram, Twitter, atď.).Do tejto skupiny bohužiaľ patrím aj ja. Uvedomujem si, že keď sa ráno ešte pred odchodom do školy nedostanem na internet, som dosť nervózna. Celí deň mám potom na nič a hneď ako dôjdem domov, prvé kroky smerujú na sociálnu sieť. Tak si kladiem otázku: Ako je možné že nám sociálne siete či celkovo Internet tak rozožrali mozog?Sociálne siete boli vymyslené pre ľahšiu komunikáciu na diaľku s ľuďmi, ktorých tak často nevidíme, no chceli by sme sa s nimi porozprávať, zdieľať s nimi spoločné zážitky. Postupne sa to však zmenilo.

Často vidím ľudí, ktorý sedia vedľa seba no nerozprávajú sa, radšej si píšu. Je to pre mňa nepochopiteľné. Nemusím ani chodiť ďaleko, stačí sa porozhliadnuť po škole, triede. To zapríčiňuje, že dnešný ľudia nie sú taký komunikatívny, o svojich pocitoch a zážitkoch nikomu nepovedia, ale radšej napíšu nejaký status a uverejnia ho. Keď vidím niečo podobné veľmi ma to dokáže nahnevať a ihneď to vymazávam zo zobrazovaných noviniek. Ľudí, ktorý s tým človekom nie sú až taký blízky, to veľmi nezaujíma. Takže nevidím dôvod, prečo písať podobné statusy.

Postupne sa zamorili aj fotkami, ktoré začínam neznášať. Príde mi naozaj divné keď niekto dokáže uverejniť aj desať fotiek za deň.

Taktiež si priznajme koľko máme priateľov napríklad na Facebooku a s koľkými sa reálne stretávame, rozprávame. Neviem si predstaviť, že by som mala na sociálnej sieti 500 priateľov. Niektorý sa dokonca aj chvália koľko ich majú ( pre mňa je to choré).  Samozrejme je ľahké napísať Ahoj, no ťažšie je vysloviť ho. Myslím si, že by sme si nemali pridávať do priateľov hocikoho koho v skutočnosti nepoznáme ale mali by tam byť iba ľudia ktorých máme radi, poznáme ich, stretávame sa s nimi a záleží nám na nich.

Sociálnymi sieťami sa rozšíril aj podvod, obťažovanie, šikana a ak by som to všetko mala menovať, asi by som tu bola do zajtra na čo nemám čas. Samozrejme z niečím novým a pre niekoho dobrým, prichádza aj zlo. Musíme si dávať veľký pozor na to čo uverejníme na Internete (stopy po týchto informáciách tam ostávajú aj po niekoľkých rokoch). V opačnom prípade sa môžme stať obeťou vydierania, alebo obťažovania.

Postupne sa stávame závislí na týchto veciach, a tak sa stáva z pôvodne užitočnej veci, neužitočná. Myslím si, že ak človek dokáže presedieť na sociálnej sieti viac ako 1 - 2 hodiny denne, je to už závislosť. Dnešné deti poznajú sociálne siete už od útleho detstva a v pohode tam dokážeme nájsť aj 9 - 10 ročné deti. Vývoj techniky síce napreduje, no myslím si, že ľudstvo postupne začína upadať. Nakoniec sa z dobrého sluhu začína stávať zlý pán a to čo sa na začiatku zdalo byť dobré a užitočné, sa po rokoch stáva závislosťou pre množstvo ľudí.

Nemali by sme im úplne podľahnúť, je fajn mať aj osobný život. Internet je predsa iba virtuálny svet. Nedokáže sa s vami tešiť, smútiť či báť sa. Stále sú tu ľudia, ktorým na vás záleží. Na to by sme nikdy nemali zabudnúť.