Myslím, že týmto článkom poteším všetkých milovníkov zimy (, ku ktorým sa hrdo hlásim aj ja) a všetkých, ktorí ešte neobjavili jej čaro prinútim trochu sa nad tým zamyslieť. Zo zimou je to podľa mňa veľmi zvláštne.

V detstve je to najlepšia zábava, potom nadšenie na istý čas utíchne a na staré kolená si uvedomíte, že má svoje čaro. Iste si spomínate, ako ste sa kedysi tešili, kedy už konečne napadne sneh a mohli vytiahnuť sánky. Doteraz si veľmi dobre pamätám, že keď nebol nikde po ruke žiadny klzák postačila nám aj igelitka (hlavne, že to svišťalo 😊). Dokázali sme von presedieť aj celé hodiny a domov sme prišli spotené ako keby na nás niekto vylial kýbeľ vody.

Toto ale trvá len do určitého veku, potom si už iste každý povedal, načo budem strácať čas nad takými hlúposťami, veď už som veľký/á. S týmto rozhodnutím sa čaro zimy začne strácať, všetci začnú frflať. Prečo zase nasnežilo? Nenávidím brodiť sa týmto snehom! A zase bude plno blata,... Toto počúvam prakticky dennodenne. Priznám sa, že ma to aj trochu trápi, no do istého času som tieto vety mala pevne späté zo zimou a nenávidela chladné počasie. Myslím, že každý musí objaviť čaro zimy v istom okamihu. Nedá sa presne povedať kedy, proste sa vo Vás musí niečo zlomiť a uvedomíte si, že aj keď má zima toľko negatív vždy sa dá nájsť niečo krásne, čo robí zimu zimou.

Ak sa však zameriavate iba na hmotné veci a vediete uponáhľaný život, čaro zimy nikdy nenájdete. Je potrebné mať otvorené oči a vnímať čo je okolo nás a to najpodstatnejšie, mať otvorené srdce, pretože nič Vás nezahreje viac, ako pohľad na krásne zasneženú krajinu a stromy, ktoré sa až prehýbajú pod váhou snehu (alebo v mojom prípade pohľad na zasnežené Vysoké Tatry). V každom období sa dá nájsť niečo čo si zamilujeme.

Ani mráz nás neštípe len tak pre nič za nič. Iba vďaka nemu nás vždy po príchode domov zaplaví teplo domova a hrejivý pocit pri srdci.
Na zime milujem aj to, že sa môžem zababušiť ako zemiačik, obliecť si niekoľko svetrov, hrubý kabát, namotať teplý šál a na hlavu nasadiť čiapku. Niekedy si dokonca pripadám ako snehuliak, no nevadí mi to, dokonca by som povedala, že to mám rada.
Samozrejme aj ja na zime niečo nenávidím a to je vietor. Keďže žijem pod Tatrami, je tu dosť častý vietor podobný víchrici. Vtedy by som najradšej zaliezla pod perinu so šálkou teplého čaju, čítala dobrú knihu a počúvala ako splašený vietor duje, naráža do strechy a vydáva pri tom kvílivé zvuky. No nie vždy je to také ideálne a ja musím ísť von napospas vetru. Avšak ani kvôli tomu nezačnem zimu nenávidieť.