Vždy keď sa na svet narodí malý človiečik, nemá vôbec predstavu o tom, čo ho v živote čaká. Vníma ho celkom ľahostajne a až postupom času si utvorí svoj vlastný pohľad na svet. Vďaka tomu môžeme ľudí rozdeliť do rôznych skupín podľa ich charakteristických čŕt alebo pohľadu na svet. Celý náš život je postavený na tom, či myslíme pozitívne alebo negatívne. Možno aj preto sa v dnešnej dobe čoraz viac skloňujú slová optimista a pesimista. V prvom rade by sme si asi mali vysvetliť, čo tieto dva pojmy znamenajú, pretože každý si pod nimi môže predstaviť niečo iné. 

Pesimista je človek, ktorý vidí všetky udalosti ako zlé. Má negatívny pohľad na svet a neverí v lepšiu budúcnosť.
Optimista je človek, ktorý vidí všetko cez ružové okuliare. Verí v lepšiu budúcnosť a nič ho nedokáže rozhádzať.
Nepovedala by som, že ľudia sa striktne delia len na tieto dve skupiny. Určite by sme našli aj nejaké kombinácie týchto dvoch pohľadov na svet. Niektorí tomu nedávajú veľkú váhu, no energia, ktorú vysielame je veľmi dôležitá. Niekedy je odrazom udalostí, ktoré sa udiali alebo odrazom prostredia v ktorom trávime veľa času.

Priznám sa, že do nedávna som bola aj ja pesimistom. Všetko ma dokázalo vytočiť, neverila som, že bude lepšie a dobrá nálada bola u mňa skôr raritou ako samozrejmosťou. (Možno aj preto všetci pripisujú moju radosť zo života k dobrej nálade. Je ťažké vysvetliť im, že nejde o náladu, ale o pohľad na svet. Niektorí to aj tak stále nevedia pochopiť.) Keď som sa pozrela späť uvedomila som si, že tento pesimizmus zo mňa vysával všetku energiu. Doteraz vlastne poriadne neviem čo sa stalo, no jedného krásneho dňa som si povedala, že zložím tieto čierne okuliare, no nenasadím si ružové. Chcem vidieť svet taký aký je. Nechcem byť pesimista ani optimista. Chcem byť ich primeraná kombinácia. Vo veľkej miere mi k tejto zmene pomohli aj citáty od Som Idealista. (Veľmi držím pršteky týmto ľuďom a dúfam, že to v živote dosiahnu čo najďalej.)
Myslím si, že každý človek má na výber a vždy môže vybočiť z cesty, ktorú si už vyšliapal. Ja som si vybrala šťastie a dúfam, že po tomto článku tak urobia aj niektorí z vás. Presne si pamätám ako pred niekoľkými dňami znovu nasnežilo a všetci začali počasie preklínať. Ja som sa namiesto toho iba usmievala ako slniečko, ktoré sa práve schovalo za mraky a tešila sa z toho, že aj počasie si z nás niekedy vie vystreliť. Presvedčilo ma to iba v názore, že je niekedy rovnako bláznivé ako ľudia. Všetko je len naším odrazom a to, že zaplavíme sociálne siete s fotkami aprilového snehu a negatívnymi hláškami nikoho nezaujíma.
Pamätajte,  že nikdy nie je nič až také zlé, ako sa v skutočnosti zdá  a úprimne vám poviem, život optimistu je predsa len o niečo bezstarostnejší. Vykašlite sa na každodenný stres a malichernosti. Namiesto toho sa usmejte a uvidíte, že všetko bude jasnejšie a deň krajší. Prestaňte závidieť a bude sa vám žiť ľahšie.

Vaša Janie♥