Vianoce sa nám blížia neuveriteľnou rýchlosťou a už v dnešných dňoch nastáva šialenstvo, ktoré všetci nazývajú "Black Friday". Neviem ako vám, ale mne dosť vadí preberanie anglických názvom do slovenčiny. Čo tak to pomenovať naším rodným jazykom? Niekedy ani nedokážem uveriť, že už sú tu opäť najkrajšie sviatky v roku. Mám pocit, akoby to bolo len včera, čo som ujedala salónky z vianočného stromčeka a tešila sa na rozprávky v televízií. Dnes je to znovu skutočné. Stále ma fascinovalo, ako čas neúprosne plynie. Len pred niekoľkými rokmi som ešte bola malé dievčatko, ktoré ani neuvažovalo nad tým, čo bude až vyrastie. O šesť mesiacov mám už osemnásť a dospelosť na krku. Nič sa v podstate nezmenilo, stále neviem, čo očakávať. Jediné v čo dúfam je, že nikdy nebudem človekom, ktorý už nie je schopný vidieť a oceniť tie krásne malé veci v živote.
V týchto dňoch moja noha do nákupných centier ani nevkročí. Naozaj nemienim riskovať to davové šialenstvo, ktoré sa dá prirovnať aj k nákupnej horúčke. Ľudia behajú z obchodu do obchodu, len aby si kúpili veci, ktoré nepotrebujú.

V posledných dňoch sa často stretávam s otázkou, čo by si chcela dostať na Vianoce? Každý rok som poznala odpoveď, vždy som vedela, čo by mi urobilo radosť, no tento rok je to akési iné. Všetko to boli len materiálne veci, ktoré síce v kútiku duše potešia na určitú dobu, no postupom času na radosť zabudneme a sú to pre nás len obyčajné hmotné veci. Chceme viac a viac, drahé topánky, hodinky, kabelky na ktoré sa síce tešíme, no keď ich dostaneme prestávajú byť našim objektom záujmu. Už sú to len veci, ktoré vlastníme, nič viac a nič menej. Veci, ktoré by som si naozaj priala sa nedajú kúpiť v žiadnom obchode. 

Z celého srdca si želám, aby boli všetci ľudia šťastní a zažili krásne Vianoce aj vďaka pomoci druhých. Nedávno ma chytilo za srdiečko, ako jedna pani kupovala darček na Vianoce pre štvorročné dievčatko, pretože jej maminka si nemôže dovoliť kúpiť jej darček. Sama nemala na rozhadzovanie, no našla si pár drobných, aby dievčatko nestratilo nádej v čarovné Vianoce. Toto je podľa mňa obeta, pravý duch Vianoc a láskyplné srdce, urobiť niečo aj pre druhého. Vtislo mi to slzičky do očí, že dobrí ľudia ešte existujú. Ak by som mala takú možnosť, určite by som urobila to isté, pretože Vianoce nie sú o tom, čo dostaneme, ale o tom, čo dokážeme obetovať pre šťastie toho druhého, hoci aj cudzieho človeka. Deti by nikdy nemali byť ukrátené o všetko krásne, čo najbližšie dni ponúknu. Nemali by stratiť nádej, že sa na nich niekto z hora pozerá a vie, že boli dobré. Dúfam, že nikto na Vianoce nebude sám. Verím, že sa vždy nájde človek, ktorému jeho osud nebude ľahostajný a podelí sa s ním o miesto pri štedrovečernom stole. Pretože tak by to malo byť. To len my, ľudia, máme skreslené predstavy o Vianociach a pritom ich krása je ukrytá niekde hlboko vo vnútri.
Rozhodla som sa, že tento rok nebudem mať žiadne špeciálne priania. Úplne my postačí, ak prežijem Vianoce s ľuďmi, ktorých mám rada, vyložím si nohy a budem cítiť krásnu atmosféru. Budú to moje prvé minimalistické, (alebo ako hovoria nektorí) duchovné Vianoce za sedemnásť rokov. Nechám sa prekvapiť, a tak trošku som aj zvedavá, ako ma ľudia v mojej rodine poznajú a či sa trafia do môjho (niekedy až príliš náročného) vkusu. V každom prípade, budem sa tešiť z každej maličkosti. Určite oveľa viac, ako v prípadoch, keď viem, čo očakávať.
Samozrejme, vy sa aj tento rok môžete tešiť na pár článkov, ktoré budú vychádzať pravidelne každú adventnú nedeľu, aby sme umocnili čaro prichádzajúcich Vianoc. Spolu s jedným (zatiaľ nemenovaným) e-shopom chystám recenziu toho najúžasnejšieho vianočného príbehu v knižnej podobe, ktorý chytí za srdce každého čitateľa. Predstavím vám rozprávky, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť môjho detstva a dovolím vám nakuknúť do môjho šatníka, kde nájdete pár gýčových svetrov, ktoré mám rada 😄.