Nie je to tak dávno, keď sme minútu po minúte odpočítavali a očakávali starý rok 2018. Niekomu sa mohlo zdať, že sa čas vlečie, no iným by sa zdalo, že rok s rokom sa stretol neuveriteľnou rýchlosťou. Tak či onak, všetci sme mali jedno spoločné. Každý z nás si prial, aby rok 2018 bol opäť o niečo čarovnejší ako ten minulý.

To známe, no aj tak stále používané klišé, vyslovované pravidelne 31. decembra. Zapĺňame sociálne siete fotkami a presviedčame ľudí, no i samých seba, že náš rok bol výnimočnejší ako ich. Tvárime sa, že žijeme dokonalé životy a smútok, sklamanie, či bolesť nepatria do nášho každodenného sveta. Aspoň jeden deň žijeme v dokonalej ilúzií a spomíname len na to dobré, a tak to má zrejme byť. Pri každom štrngnutí pohárov si uvedomujeme, že začíname novú knihu s čistým listom a je len na nás, čo do nej napíšeme.

Je ťažké povedať, že tento rok bol pre mňa výnimočnejší ako všetky predtým. Mala som možnosť byť súčasťou Ja Veľtrhu podnikateľských talentov 2018 a vyskúšať si, aké to je prezentovať firmu a svoje produkty. Oprášila som staronové zabudnuté hobby a začala svojimi kresbami robiť radosť nie len sebe, ale aj ľuďom okolo mňa. Videla som toľko iskričiek v detských očkách, ktorým sa nevyrovnajú ani tie najžiarivejšie hviezdy na nebi.

Teší ma, že som mohla spoznať zaujímavé kúty Slovenska a odniesť si z nich napríklad aj klaustrofobický zážitok z kostolnej veže v Bardejove 😄, či ponuku na tandemový paragliding. Bardejov bol tento rok tajným splneným snom a bol naozaj taký úchvatný, ako som si ho predstavovala. Vedeli ste, že námestie nie je úplná rovina, ale mierny kopček?

Nesmiem zabudnúť ani na milých ľudí, ktorých som spoznala, prekonala všetky svoje obavy a kvôli šatám na stužkovú slávnosť som sa neváhala vrhnúť ani do tej najväčšej búrky na diaľnici, akú som dovtedy ešte nemala možnosť zažiť. Prvýkrát v živote mi reálne tuhla krv v žilách, keď som videla desiatky odstavených áut na krajnici a hustá biela clona nemala konca kraja. Myslím, že stužková slávnosť sa navždy do mojej pamäte zapíše ako vtipný moment, keď mi už na nástupe prestala hrať hudba, no keď som podotýkala predtým, že to tak zrejme bude, nikto ma nepočúval. Pri odovzdávaní stužky mi skomolili meno, a tak budem mať veľmi pamätný okamih zaznamenaný na videu. Už teraz sa teším, ako budem vysvetľovať svojim deťom, že tá neznáma slečna som bola v skutočnosti ja 😄. Napriek tomu to nevidím až tak čierne. Možno to bolo iné, ako som čakala a možno som mala len prehnané predstavy, no bol to naozaj čarovný moment. Som vďačná, že som ho mohla prežiť s ľuďmi, ktorých mám rada.

Najväčším šťastím je pre mňa, že som sa konečne zbavila dlhoročnej smoly a neskočila ani na jeden deň v nemocnici. Ťažko sa mi lúči s minulým rokom najmä, keď si pomyslím, koľko zlomov ma v roku 2019 čaká. Snáď môj výber vysokej školy neoľutujem a splní sa mi môj malý sen, stať sa učiteľkou výtvarnej výchovy. Ďakujem ľudom, ktorí mi svojimi slovami dodali odvahu aspoň to skúsiť. Verím, že so šťastnou rukou zmaturujem a do novej etapy života vstúpim tou správnou nohou.

Hodiny už pomaly odbíjajú polnoc. Susedia už netrpezlivo na balkóne cupkajú z nohy na nohu, k dlani im pomaly primŕza pohár šampanského a očami pozorujú, ako sa na ich digitálnych hodinkách pomaly pretáča sekunda po sekunde. Každý rok ten istý scenár, no vždy o niečo krajší. Nezostáva mi teda nič iné, ako sa s úderom polnoci definitívne rozlúčiť so starým rokom a popriať Vám, nech je rok 2019 presne taký, aký si ho predstavujete.