Po dlhšom čase váš opäť zdravím.

Pri pohľade do kalendára sa chytám za hlavu, koľko dní už uplynulo. Stále mám ten pocit, akoby od posledného článku ubehlo len pár dní. Priznám sa, že v poslednej dobe mám dosť chaotické a stresujúce obdobie. Takže si asi viete predstaviť, ako to vyzerá. Ráno vstávam s pocitom, že som stále unavená aj napriek tomu, že som spala približne osem hodín. Najhorší pocit je ten, keď sa zobudíte o necelú hodinu skôr a potom už nemôžete zaspať, pretože niekto má potrebu prášiť koberce. 

Poviem vám, život na dedine nie je ani z ďaleka taký ideálny, ako si ho väčšina ľudí žijúcich v meste predstavuje. Namiesto ticha, čerstvého vzduchu a štebotu vtáčikov sa pravidelne každý víkend budím na zvuk kosačky alebo cirkulárky. Vždy ma to vytáča, pretože sobotu beriem ako jediný deň, kedy sa môžem normálne vyspať (aspoň v poslednej dobe). To isté platí aj o škole. 

V poslednej dobe je toho neúnosne veľa a ja si už nepripadám ako človek, ale iba ako stroj. Jediné čo ma zatiaľ teší, je pocit, že o niekoľko dní sú tu vytúžené prázdniny, ktoré si chcem naplno užiť.  Pred pár týždňami som oslávila svoje sedemnáste narodeniny. Síce je to len jeden rok, no cítim sa, ako keby som už bola hrozne stará a vedomie, že pre väčšinu detí som už vraj teta mi vôbec nepomáha 😅. Vždy sa nad tým tak trochu pousmejem a uvedomím si, že roky pribúdajú ako voda.

Práve deti sú osobami, ktoré nikdy neklamú a vždy povedia, čo si myslia bez toho, aby rozmýšľali nad tým, čo svojimi slovami spôsobia. Vďaka jednému malému dievčatku som si uvedomila, že nezáleží na hmotných veciach za ktorými sa denne naháňame. Niekedy stačia len tri slová, aby vám zlepšili deň a vy ste mali dôvod usmievať sa, aj keď je nebo zamračené.
V poslednej dobe som chodila každé ráno z domu unavená, bez nálady a s pocitom, nech tento deň čo najskôr skončí. Práve, keď som sa znova ponáhľala za všednými vecami, na ulici ma zastavilo jedno malinké dievčatko len preto, aby mi šušlavým hláskom povedalo: "Teta, ši pekna." Priznám sa, že som vôbec nevedela, ako mám reagovať, pretože toto mi ešte na ulici nikto nepovedal.
Keď sa stretnú dospelí ľudia, zvyčajne sa pozdravia bez toho, aby rozmýšľali nad tým, čo povedia. Táto veta ma zaskočila, no v duchu potešila. Uvedomila som si, ako dokáže pár slov zmeniť pohľad na svet. Prečo nedokážu dospelí ľudia povedať narovinu, čo si myslia alebo cítia? Potrebujeme sa pretvarovať a hrať na niekoho kým nie sme? Čo keby sme niekomu len tak povedali: "Usmievaj sa, pristane ti to." Život by bol oveľa ľahší.
Gándhí raz povedal: „Buď zmena, ktorú chceš vidieť vo svete.“

Prajem vám, aby ste nikdy nestratili z tváre ten nádherný úsmev, ktorým možno niekomu rozžiarite tmavý deň. Myslite aj na druhých, nie len na seba.