Opäť tu máme ten tajomný sychravý čas, dážď a dni presedené v teple našej izby. V lete som sa sťažovala, že potrebujem ochladenie a neznášam horúčavy, no teraz musím priznať, že mi celkom chýbajú. Vždy je to tak, že chceme to, čo nemôžeme mať a keď to už máme, zase nie sme spokojní. Tak to ide stále dookola a ľudia stále frflú na to, aký je život hnusný. Nie sme to len my, ktorí mu kladieme prehnané požiadavky?
Samozrejme, som šťastná, že konečne prišiel ten čas, keď sa môžem zašiť do tepla mojej izby, sadnúť do obľúbeného kresla so šálkou dobrého čaju a do ruky zobrať milovanú knihu. Pri poslednom pohľade na moju skromnú knižnicu som si uvedomila, že nemám čo čítať. Nie je to tým, že by mi chýbala nejaká nová kniha. Pokojne môžem zájsť do knižnice a niečo nájsť, no vo väčšine prípadov je to tak, že si domov odnesiem milión kníh, no neprečítam ani jednu. Tentokrát to nie je nedostatkom času, ale skôr sa obávam, že žiadna z tých kníh neprekoná moje očakávania. Poznáte ten pocit, keď sa bojíte sklamania a radšej to necháte tak? Viem, možno som príliš zaujatá, no málokedy nájdem knihu, ktorá by mi sadla. Niekedy je to nudný dej, inokedy obyčajná obálka alebo len príliš presladená romantika. Nie som zrejme náročná len na seba, ale aj na výber literatúry, no nemienim strácať čas s knihami, ktoré mi nedokážu nič dať. Nestáva sa často, že by som pri knihe plakala a už vôbec nie, aby som plakala pri knihách ako Na vine sú hviezdy alebo Zostaň so mnou. Musím povedať, že ani filmy ma príliš nechytili za srdce a nevyronila som ani slzu (dúfam, že ma za to niekto nezačne preklínať 😄). Som zrejme silná povaha, čo sa týka kníh a filmov, no existuje niekoľko kníh pri ktorých moje oko nezostalo suché a to už je čo povedať. Od tých čias mám strach, že ich už žiadna iná kniha neprekoná. 

Tak čítam dookola tie isté a ešte stále som ich neprestala milovať. Sú to proste zlatíčka, ktoré budú v mojom srdci navždy a nikdy na nich nezabudnem, pretože sú také krásne, že sa to ani nedá opísať pár slovami. Nie je ich veľa, no pre mňa sú to jednoznačne srdcovky.

1. Legenda o lietajúcom Cypriánovi

"Prešiel svetlom i tmou, aby našiel stratený sen."

Kniha pri ktorej moje oko nezostalo suché do úplného konca. Tento príbeh mám asi najradšej zo všetkých. Nie, nie je to preto, že sa odohráva v Červenom Kláštore a prostredí Pienin 😄. 

Je to príbeh človeka s ktorým sa osud naozaj nemaznal. Vo väčšine prípadov je hlavný hrdina vykreslený ideálne, bez chýb, no tento nie je kladnou postavou. Je to obyčajný človek, ktorý hľadá zmysel života. Okúsi lásku, smrť aj krviprelievanie, no nakoniec nájde svoj zmysel života a vykúpenie z hriechov, ktoré napáchal na mieste stratenom v horách.

Nemám príliš v láske slovenských autorov, no Marriana Čengel Solčanská má môj veľký obdiv. Krásne spracovala legendu, ktorá sa odjakživa spája s miestom na ktorom akoby zastal čas a pretavila ju do niečoho, na čo budem vždy spomínať s láskou a hrejivým pocitom v duši. 

2. Zlodejka kníh

Odvaha ukrytá medzi riadkami

Malé dievča, ktoré si od začiatku získalo miesto v mojom srdci. Túto knihu môžem čítať stále dookola a nikdy neprestanem plakať nad zverstvami, ktoré sa v tej dobe odohrávali. Silný príbeh dievčaťa, ktoré sa nebálo ukázať svoju ľudskú tvár.
Príbeh je zaujímavý aj tým, že rozprávačom je samotná smrť a verte mi, aj ona má srdce. Zvláštne je, že tí, ktorým bolo súdené prežiť, umrú a tí, ktorým bolo súdené umrieť, prežijú. Smrť vám už dopredu prezradí koniec, aby ste nakonci neboli až príliš zdrvený.
Pravdupovediac, aj tak ma tento koniec úplne položil a musela som ho čítať po častiach, aby som toľko neplakala. Príbeh o veľkej odvahe zachovať si ľudskosť aj napriek neľudskosti, ktorá panovala všade navôkol patrí k najdojímavejším, aké som kedy čítala. 

3. Dievča z Titanicu

Príbeh inšpirovaný skutočnou udalosťou, ktorý upútal moju pozornosť hneď, ako som uvidela jeho názov. Mám pocit, že to bol osud. Nie je predsa možné, aby môj pohľad len tak náhodne padol na túto knihu, keď okolo boli tisícky ďalších.
Napriek tomu, že pri filme Titanic som neplakala, táto kniha vo mne vyvolala zmiešané pocity. Raz som plakala, inokedy zase radovala. Zžila som sa s osudom hlavnej hrdinky a v ten strašnej hodine smrti som začínala mať pocit, akoby som tam bola s ňou a bojovala o záchranu. Cítila to zúfalstvo, ktoré panovalo na lodi a výčitky ľudí, ktorí mali to šťastie a prežili.
Myslím, že príbeh Titanicu je tak silný, že v nás zostane žiť ešte dlhé desaťročia až dokým sa nestratia posledné známky o jeho existencií. Dúfam, že sa to nikdy nestane, pretože tento príbeh si zaslúži aby ho poznali celé generácie.

"Niekedy si želám, kiežby som išla ku dnu s ostatnými. Prečo by ma Boh zachránil, keď tisícky zomreli - niektorí z nich bohatí milionári? Videla som v tej vode dieťatká, ktoré boli modré od zimy, a myslím si, že ich tváričky ma budú strašiť v snoch do konca života."

4. Nebo nie je výmysel

Fascinujúci príbeh malého chlapčeka, ktorý s detskou úprimnosťou a jednoduchosťou rozpráva o návšteve v nebi. Nezáleží na tom, či veríte alebo nie. Tento drobec vás presvedčí o tom, že nebo naozaj nie je výmysel. Všetky tie skutočnosti, ktoré opisuje mi pripadajú tak zvláštne a tajomné, až mi niekedy lezie mráz po chrbte. Viem, možno som naivná, no verím, že existujú anjeli aj nebo. Myslím si, že vo všetkých tých knihách je kúsok pravdy. Nikto to totiž nevie vyvrátiť ani potvrdiť, a tak je na každom z nás, či sa tomu rozhodneme veriť.


5. Voda pre slony

Čo takto zájsť do veľkolepého svetového cirkusu bratov Benziniovcov? Ľudia ani netušia, koľko krutosti a neľudskosti sa v ňom ukrýva. Zaujímavé je, že celý príbeh rozpráva už deväťdesiatročný Jacob, ktorého jeho deti zabudli v domove dôchodcov a on, ako jediný nemohol ísť na vystúpenie cirkusu, ktorý práve prišiel do mesta. Rozpráva svoj ťažký životný príbeh o tom, ako stratil obidvoch rodičov a nemal inú šancu, ako naskočiť do vlaku svetoznámeho cirkusu. Najviac mi bolo ľúto slonice Rose, ktorá trpela iba preto, že sa nevedela naučiť ani jednoduché príkazy. Každý však dostane to, čo si zaslúži, pretože život je vždy férový. Raz dáva a raz berie.
Napínavo som hltala každú jednu stranu a netrpezlivo čakala, čo bude ďalej. Nemám rada romantiku, no v tejto knihe som našla najmä veľa odvahy prežiť. Na jednej strane mi pripomína rozprávku v ktorej nakoniec zvíťazí dobro nad zlom, ale aj silu vzoprieť sa osudu, pretože nič nie je nemožné ak v to veríte.

Janie