Neodsudzujme začínajúcich blogerov

Ahojte.

Rok s rokom sa opäť stretol a čuduj sa svete, v najbližších dňoch môj blog oslávi už v poradí tretie narodeniny. Čas tak rýchlo letí. Do dnes si pamätám, ako som s malou dušičkou zakladala v deviatom ročníku na základnej škole môj prvý a zatiaľ jediný blog. Veľa blogerov, si v prebehu niekoľkých rokov prešlo rôznymi zmenami, no ja som zatiaľ zotrvala pri tom, ktorý teraz čítate. 
Určite budete súhlasiť, že začiatky sú zo všetkého najhoršie. Presvedčiť ľudí, že viete písať, že na to máte, že to nie je hlúposť a strata času. Nájsť stálych čitateľov chce naozaj tvrdú drinu a čas. Často sa stretávam s podceňovaním začínajúcich blogov a hádzaním do jedného koša. Čo na tom, že články sú naozaj kvalitné, keď nemá žiadnu kariéru v blogerskej sfére, budúcnosť a jeho meno nikomu nič nehovorí. Je pravdou, že v poslednej dobe sa s blogermi roztrhlo vrece, no to neznamená, že nové blogy sú o ničom. Niekedy narazím na blog s veľkým množstvom čitateľov, no články nestoja v podstate za nič. Áno, ľudia dnes milujú množstvo fotiek, nákupy a kozmetiku, no ja v tomto nevidím nejaký prínos pre čitateľa.



Všetko je to otázkou vkusu a nie sme všetci rovnakí, no v tej chvíli ma tak trošku pichne pri srdiečku. Prečo sú niektoré blogy také obľúbené a iné zase zapadajú prachom? Možno je to spôsobené aj tým, že je nás už pomerne veľa a potencionálny čitatelia na náš blog v tom množstve sotva narazia. V každom prípade, nezáleží na tom, či je bloger začiatočník a jeho meno ešte nie je známe, alebo už má za sebou nejakú tu kariéru. Každý by mal dostať rovnakú šancu tak, ako som ju dostala kedysi ja. Samozrejme, že každým rokom sa môj blog o čosi zmenil (rozhodnutie o tom, či k lepšiemu alebo horšiemu nechám na vás). 
Myslím, že po prvom roku to bol najmä štýl písania a celková slovná zásoba, ktorá postúpila o stupeň vyššie. Pri spomienke na prvé články sa vždy zasmejem, no určite aj trošku zahanbím. Niekedy si položím otázku : "Písala som to vôbec ja?" Potom si pozriem fotky a uvedomím, že je to krutá realita a krásne sledujem, ako sa za tie mesiace môj blog formoval až do tejto podoby. Objavovala som samú seba a asi niekedy medzi prvým a druhým rokom som sa rozhodla, že to pojmem, ako väčšina blogerov (čiže beauty a fashion). 
Celý druhý rok som sa teda trápila s článkami (recenziami), ktoré boli z časti sponzorované. V tom čase som prijímala každú ponuku spolupráce, aká prišla a recenzie som písala len z donútenia a vidiny produktov zadarmo. Áno, veľmi sa za to hanbím, no je to realita a myslím, že väčšina blogerov to takto robí. 
Najväčší prevrat zrejme nastal v tomto, treťom roku, kedy mi skončila dlhoročná spolupráca s nemenovaným predajcom kozmetiky. Nebudem klamať, bola som z toho veľmi sklamaná a zrejme aj to spôsobilo vyše mesačnú neaktivitu na blogu. Potom som si povedala, že blog musí ísť ďalej, so spoluprácou alebo bez nej, na tom predsa nezáleží. V tom čase som bola ako vo zveráku, valili sa na mňa rôzne povinnosti a ja som potrebovala vypustiť myšlienky a možno aj preto vznikol tento článok. Stal sa akýmsi prevratom v mojom doterajšom myslení. Skutočnosť, že ľuďom sa tieto články páčia oveľa viac ako nejaké hlúpe recenzie na výrobky plné chémie ma veľmi potešil. Rozhodla som sa ponechať, všetky doterajšie príspevky, no od Apríla som začala od znovu. Písanie s energiou, vášňou a od srdca ma ešte stále neomrzelo. Dúfam, že budem tento blog ťahať ešte pekných pár rokov.
Zaujímal by ma aj váš názor na túto zmenu (ak je tu nejaký pravidelný čitateľ). Ja som maximálne nadšená a cítim sa oveľa viac voľná. Už nie som viazaná vidinou peňazí, či produktov, no času je po nástupe do školy celkom málo. Momentálne som ešte pár dní maród na plný úväzok, a tak si trošku krátim dni písaním aj napriek tomu, že by som sa mala radšej učiť. Tento rok som nejaká až príliš lenivá alebo skôr unavená (zo všetkého a zo všetkých). Dúfam, že to čoskoro prejde a neprenesiem túto moju pochmúrnu náladu aj na blog. Nerada by som vás zaplavila negatívnou energiou (aj keď v každom článku sa zrejme preukazuje moja melancholická povaha).

Janie

CONVERSATION

8 komentárov:

  1. Já si velmi ráda přečtu každý článek, i ten nákupní. A taky velmi ráda podpořím každou blogerku. Změna je život a záleží jen na tobě o čem se rozhodneš psát. Přeji brzké uzdravení. :-)
    welcometomyworld

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tvoj blog čítam asi len posledný rok, takže na začiatky si fakt nespomínam. Myslím si však, že rozhodne každý bloger sa časom vyformuje, zlepšia sa fotky, slovná zásoby, štýl písania a upraví sa aj dĺžka článkov. S tým počtom čitateľov to sú skôr také čísla, tiež poznám blogy s niekoľko sto čitateľmi a obsahom stojacim za nič. Sú aj také youtuberky, teraz sa pozerám aj po nich a je to bieda. Začínajúcim blogerom fandím a práve tých hľadám, no hľadá sa to ťažko.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Vystihla si to úplne super, každý musí nejako začať. Presne tak, ako aj spisovateľ musí najskôr napísať svoju prvú knihu, tak i bloger najskôr musí s niečim prísť. Jasné, tie prvé článočky sú také kostrbaté, trochu popletené, ale časom sa to pekne uhladí. Aj ten jazyk, aj tá štylistika, aj blog samotný. Ja chodím na blogy preto, lebo ma zaujme článok, nie preto, že je bloger na vo sfére rok či desať.
    Ak však niekto stagnuje už niekoľko rokov, nikam sa neposúva, a jeho články ani blog sa nijako nevyvíjajú, potom je to smutné. Áno, je ich veľa, ale aj to sa časom zistí. Ak niekto začne iba kvôli spoluprácam či iným nesprávnym pohnútkam, dlho nevydrží. Písanie ide zvnútra a upokojuje naše duše. A to je ten rozdiel. Správny bloger to robí pre svoje uspokojenie a nie pre krémy na pleť zadarmo.
    Pekný článok :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Já ti rozumím, člověk by měl psát články podle sebe a ze spoluprácí přijímat jen to, co se mu hodí do kontextu tvorby a co ho skutečně zajímá. Příklad - blogerku vůbec nezajímá kosmetika a dělá na ni recenzi, pak si sama sobě kope jámu a blogování ji přestane bavit. Sama se spoluprácím nevyhýbám, ale jak jsem psala, budu přijímat jen to, co mě bude bavit a nebude to narušovat moji tvorbu a obírat mě o čas.

    Mé blogové začátky započaly už v roce 2008, kdy mi bylo deset, takže už si toho moc nepamatuju, ale vím, že ty články byly hrozné :D teď mám nový blog tři měsíce a pořád se s ním učím něco nového a třeba za 2 roky budu určitě vidět posun stejně jako ty :) začínajícím blogerům dávám šanci hodně často, hodněkrát mě zaujmou už prvním článkem. Jindy je to ale tragédie. Chápu, že je to pro toho člověka třeba všechno nové, ale vybrat font podporující českou diakritiku není snad tak těžké.

    LENN

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Pozri, dôležité je, aby ti písanie robilo radosť. A aj keby to malo znamenať úplnú zmenu článkov, štýlu a hocičoho iného, musí ti to robiť radosť. Písať nasilu sa nikdy neoplatilo.
    Veď vieš ako sa hovorí (a budem trošku sprostá, pardon): Keď silíš prd, bude z toho hov... :) :D
    Vždy sa nájde, kto bude čítať tvoje články. Len ich musíš písať s chuťou a musí ti to robiť radosť :)

    www.simonazacko.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ja som na tvojom blogu prvýkrát. Nadpis k tomuto článku ma celkom zaujal, a preto som sa rozhodla článok prečítať. Viedla ma k tomu aj zvedavnosť, že vždy som chcela pomôcť tým začínajúcim blogerom - už len spolčiť sa a pomáhať si vo všetkom... Ja mám blog tiež už 3 roky a každým príspevkom sa snažím zlepšovať sa. Nie je to ľahké, je to moja vášeň a nech to robím deň čo deň stále to v mojich očiach nie je dokonalé.. Ale späť k tvojmu článku - páči sa mi, že si vyjadrila svoju otvorenosť, ja to nedokážem, aj keď pri písaní tohto komentu asi som :D .. no pri písaní príspevku na blog - je to pre mňa vždy trápenie a akosi sa stále z toho neviem dostať, neviem písať uvoľnene a to je môj veľký problém, snáď sa mi to niekedy podarí prelomiť a budem v tom lepšia :) Držím palce a teším sa na tvoje príspevky :)

    Desire fashion blog

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Myslím, že stále patřím do těch "začínajících" blogerů a musím říct, že kolikrát si raději přečtu článek od začínajícího blogera, protože ten dá do svých článků vše. TO se ovšem a některých dlouhobudujících říct nedá. Ano, je jich strašně moc, kterým to jde a články jsou super, ale taky je jich dost takových, kteří si asi nejspíš řeknou a už mám čtenáře, živí mě reklama, tak napíšu jen tak něco nudnýho a rychlýho aby se neřeklo. A to mě mrzí. Začínající bloger by měl mít stejnou hodnotu jako má ten dlouhobudující. Kvalita je někdy lepší než kvantita.
    Šárka z blogu www.skarkiska.cz

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár!

Back
to top