Janie Hannagonova

Máj je tu o pár dní ako na koni. S každým mesiacom sa spája nejaká výnimočná udalosť, napríklad marec je mesiac knihy, apríl mesiac lesov,... Keď sa povie máj, určite sa každému z vás spojí s týmto mesiacom láska, lásky čas. Pravdupovediac, až neskôr si uvedomíme, že k tomuto mesiacu sa viaže aj jeden sviatok na ktorý by nikto z nás určite nesmel zabudnúť. Tí múdrejší už určite vedia, čo mám namysli. Je to o ženách, ktoré boli natoľko silné, že z nás dokázali vychovať ľudí, akými sme dnes. Nikdy za to nič nežiadali, starali sa o nás aj keď vedeli, že im za to nemôžeme nič dať. Obetovali sa aby z nás vychovali slušných ľudí. Ak si niektorí myslia, že si stačí spomenúť na mamu len v jeden deň, tak v tom prípade, to nie sú pre mňa ľudia.  Mali by sme sa naučiť hovoriť ďakujem. Určite poteší viac, ako nejaké drahé šperky alebo parfémy. Je potrebné začať od maličkostí, ktoré robia náš deň krajším. Nelipnúť len na to, čo sa dá chytiť, niekedy vie dušu príjemne pohladiť aj pár milých slov myslených od srdca. Každopádne, nechám na vás posúdiť, či je správne poďakovať len v jeden jediný deň a zvyšok roka si na ženu, ktorá pre vás toľko obetovala ani nespomenúť.

Ako to zvyčajne býva, prinášam vám aj pár tipov na darčeky, ktoré možno vašu mamičku potešia.

Vždy keď sa na svet narodí malý človiečik, nemá vôbec predstavu o tom, čo ho v živote čaká. Vníma ho celkom ľahostajne a až postupom času si utvorí svoj vlastný pohľad na svet. Vďaka tomu môžeme ľudí rozdeliť do rôznych skupín podľa ich charakteristických čŕt alebo pohľadu na svet. Celý náš život je postavený na tom, či myslíme pozitívne alebo negatívne. Možno aj preto sa v dnešnej dobe čoraz viac skloňujú slová optimista a pesimista. V prvom rade by sme si asi mali vysvetliť, čo tieto dva pojmy znamenajú, pretože každý si pod nimi môže predstaviť niečo iné. 

Pesimista je človek, ktorý vidí všetky udalosti ako zlé. Má negatívny pohľad na svet a neverí v lepšiu budúcnosť.
Optimista je človek, ktorý vidí všetko cez ružové okuliare. Verí v lepšiu budúcnosť a nič ho nedokáže rozhádzať.
Nepovedala by som, že ľudia sa striktne delia len na tieto dve skupiny. Určite by sme našli aj nejaké kombinácie týchto dvoch pohľadov na svet. Niektorí tomu nedávajú veľkú váhu, no energia, ktorú vysielame je veľmi dôležitá. Niekedy je odrazom udalostí, ktoré sa udiali alebo odrazom prostredia v ktorom trávime veľa času.

Priznám sa, že do nedávna som bola aj ja pesimistom. Všetko ma dokázalo vytočiť, neverila som, že bude lepšie a dobrá nálada bola u mňa skôr raritou ako samozrejmosťou. (Možno aj preto všetci pripisujú moju radosť zo života k dobrej nálade. Je ťažké vysvetliť im, že nejde o náladu, ale o pohľad na svet. Niektorí to aj tak stále nevedia pochopiť.) Keď som sa pozrela späť uvedomila som si, že tento pesimizmus zo mňa vysával všetku energiu. Doteraz vlastne poriadne neviem čo sa stalo, no jedného krásneho dňa som si povedala, že zložím tieto čierne okuliare, no nenasadím si ružové. Chcem vidieť svet taký aký je. Nechcem byť pesimista ani optimista. Chcem byť ich primeraná kombinácia. Vo veľkej miere mi k tejto zmene pomohli aj citáty od Som Idealista. (Veľmi držím pršteky týmto ľuďom a dúfam, že to v živote dosiahnu čo najďalej.)
Myslím si, že každý človek má na výber a vždy môže vybočiť z cesty, ktorú si už vyšliapal. Ja som si vybrala šťastie a dúfam, že po tomto článku tak urobia aj niektorí z vás. Presne si pamätám ako pred niekoľkými dňami znovu nasnežilo a všetci začali počasie preklínať. Ja som sa namiesto toho iba usmievala ako slniečko, ktoré sa práve schovalo za mraky a tešila sa z toho, že aj počasie si z nás niekedy vie vystreliť. Presvedčilo ma to iba v názore, že je niekedy rovnako bláznivé ako ľudia. Všetko je len naším odrazom a to, že zaplavíme sociálne siete s fotkami aprilového snehu a negatívnymi hláškami nikoho nezaujíma.
Pamätajte,  že nikdy nie je nič až také zlé, ako sa v skutočnosti zdá  a úprimne vám poviem, život optimistu je predsa len o niečo bezstarostnejší. Vykašlite sa na každodenný stres a malichernosti. Namiesto toho sa usmejte a uvidíte, že všetko bude jasnejšie a deň krajší. Prestaňte závidieť a bude sa vám žiť ľahšie.

Vaša Janie♥

V dnešnom svete je už úplne bežné,  že každý druhý človek píše nejaký blog alebo uverejňuje videá na Youtube. Pamätám si, že ešte pred pár rokmi to nebolo až také rozšírené a blogeri sa verejne nepýšili titulom "bloger". Bolo to skôr niečo čo robili ako hobby a mali radosť z toho,  že sa ľuďom páči ich tvorba.

Dnes je to už skôr o niečom inom,  už nejde len o nezáväzné publikovanie článkov z oblasti kozmetiky, módy alebo len tak zo života. Vo väčšine prípadov ide skôr o biznis, ktorý už naozaj nemá hraníc. Celá spoločnosť sa pomaly, ale iste stáva závislá na materiálnych veciach. Veď ako by sme si predstavili život bez najnovšieho modelu auta alebo značkovej kabelky?  Určite takto lepšie zapadneme do spoločnosti a ostatní nám budú zavidieť.  Keď si toto povedia všetci,  tak sa ani nečudujem,  že to v našej spoločnosti vyzerá tak, ako to vyzerá. Niektorí sa dokonca verejne priznávajú k tomu,  že im záleží na materiálnych veciach. Toto mi len potvrdzuje môj názor,  že dnešná doba je dosť zvrátená a má trošku pomýlené hodnoty. Presne to isté začína platiť aj v blogerskej sfére. Dobrý pocit a radosť z toho,  že môj blog možno niekomu pomôže už nestačí. Každý chce niečo viac, niečo materiálne. Dobrý pocit je predsa na nič,  potrebujem niečo, čo v reálnom živote využijem. Už sa prestávam čudovať, že 13-ročné deti si začínajú zakladať blogy iba pod vidinou spoluprác a výrobkov zdarma.
Priznám sa, že v tom čase, keď som začínala blogovať, nemala som ani tušenie, že niečo také ako produkty zdarma existujú. Môžno aj vďaka tomu som tento blog dokázala udržať nad vodou dva roky a dúfam, že tento rok to bude tretí. V dnešnej dobe chcú ľudia získať všetko príliš ľahko, no priznajme si, že bez práce nikdy koláče nebudú a ani neboli. Áno, je to fajn získať občas pár produktov a otestovať ich, no nie v obrovskom množstve a potom to na blogu vyzerá tak, ako to vyzerá. Každý deň sponzorovaná recenzia, články úplne vytrhnuté z kontextu ako napríklad recenzia formy na pečenie na blogu, ktorý o pečenie nikdy ani len nezakopol. Takto založený blog nemá dlhú životnosť. Čoskoro to podľa mňa autora omrzí, pretože ak to nerobíš od srdca, nemá to zmysel.
Ďalší fakt, ktorý nechápem je zmýšľanie firiem. To už naozaj nezáleží na obsahu blogu? Stačí len pár čísiel? Aký potenciál má reklama na novo založenom blogu o ktorom zatiaľ skoro nikto nevie? Síce študujem ekonomiku iba druhý rok, no už som sa stihla čo to naučiť. Rovnako sa mi trošku nepáči, že pri príchode nového výrobku na trh ho podhodia blogerom. Príde mi to, ako keby boli nejakými pokusnými králikmi, no na druhej strane je to pre firmu celkom lacná možnosť reklamy. Nebudem tajiť, tiež si rada prečítam recenzie na niektoré produkty, ktoré by som chcela vyskúšať, no týmto recenziám už nedávam veľkú váhu. Viem, že existujú aj blogeri, ktorým na povesti blogu záleží, no radšej dávam prednosť názorom ľudí v mojom okolí, ktorí daný výrobok už vyskúšali.
Myslím si, že produkty zdarma sú v určitej miere fajn, no vo veľkom množstve to kazí prvý dojem o blogu. Chápem, že v dnešnej dobe nikto nerobí nič zadarmo, no písanie je podľa mňa relax, hobby a nie biznis!

Vaša Janie❤

Čas veľmi rýchlo letí, ani sa nestihnem spamätať a je tu už nový týždeň. V poslednom čase som na blog ani nemyslela, keďže som toho mala veľa, no minulý týždeň som podstúpila menšiu diétu, ktorá sa týka cukru. Áno, proste som si jedného krásneho dňa povedala, že skúsim žiť aj bez neho. Na internete som si našla mnoho dôvodov, prečo vylúčiť cukor zo svojej stravy (samozrejme, internet vždy ukazuje len jednu stranu mince), a tak som si povedala, že nič za to nedám a skúsim vydržať aspoň týždeň. Ak odolám, na siedmi deň si doprajem zaslúženú odmenu v podobe čokolády. Celých šesť dní budem konzumovať iba prírodný cukor, ktorý sa nachádza v ovocí a ak to bude veľmi zlé, dám si aj lyžicu medu. Na začiatku som očakávala, že to pôjde fajn, veď predsa nie som až tak závislá. Avšak tu nejde len o to, čo si myslí mozog ale aj o to, čo si myslí telo a na to častokrát zabúdame a trápime ho kadejakými diétami, ktoré aj tak nebudú mať žiadny účinok, iba si narušíte pravidelný chod organizmu a poviem Vám, že odbočka na predošlú cestu je dosť prudká.

Každý deň som si zapísala svoje pocity a zistila som pár vecí, o ktorých Vám pred touto diétou internet nič nepovie.

Druhý deň bez cukru zvládam celkom hravo. Chuť na čokoládu, či keks sa zatiaľ neprejavila, no pre istotu som hladinu cukru doplnila medom. Samozrejme pitný režim nezanedbávam a snažím sa vypiť aspoň 2,5 l denne.

Cítim sa celkom fajn. Zatiaľ sa žiadne nežiadúce účinky mojej diéty neprejavili. Chuť na cukor sa mi stále darí potláčať aj keď moje okolie sa snaží vyprovokovať ma k tomu, aby som si ten cukor dala. Ja však zostávam silná a snažím sa to vydržať. Už len štyri dni.

Priznám sa, že mandarínky, jablká a nelúpané arašidy mi už prestávajú stačiť a začínajú liezť ušami. Káva bez cukru začína chutiť trochu horko, preto do nej pridávam melasu. Čaj bez cukru mi zatiaľ nerobí veľké problémy, keďže som doň ani predtým nepridávala sladidlo. Večer sa navyše prejavila únava a točenie hlavy.

Chuť na cukor sa mi stále darí potláčať, no večer sa znovu prejavila únava a točenie hlavy. Neviem ako dlho to ešte vydržím, no už sa nemôžem dočkať, keď si už konečne otvorím čokoládu.

Bol veľmi kritický. Moja psychika sa síce zmierila s tým, že žiadny cukor nebude, no po fyzickej stránke to bolo horšie. Každodenná únava, neskutočná bolesť a točenie hlavy, sa už nedali uniesť. Preto som si v záujme svojho vlastného zdravia dala pár kociek čokolády a nevydržala to ani 7 dní.

Viem možno si teraz poviete, že mi už chýbal iba jeden deň a mohla som to zvládnuť, no nebudem kvôli nejakému experimentu riskovať svoje zdravie. V priebehu diéty som tiež prišla na veľmi dôležitú skutočnosť, ktorú by mala vedieť každá žena, ktorá sa rozhodne podstúpiť túto skúšku nervov. Na rôznych internetových stránkach nájdete, aký je cukor škodlivý a ak ho vyradíte zo svojho jedálnička, schudnete pekných pár kilogramov. Vôbec to nie je pravda, vyradením cukru z jedálnička nie len, že neschudnete ani kilogram, vy ešte priberiete. V mojom prípade je to overené, keďže som postrehla, že chuť na cukor som začala zaháňať ďalším jedlom, a tak som za necelých šesť dní pribrala kilo. (Viem, nie je to veľa ale uvedomte si, koľko by ste pribrali ak by ste dokázali prežiť bez cukru aj mesiac.) To ešte nevravím o tom, že nabehnúť na predošlý režim nie je vôbec jednoduché a bude to trvať najmenej týždeň, tak si dobre uvedomte či Vám to za to stojí. Prvé dni po diéte som mala bolesti žalúdka, neskôr to už prešlo len do neustálych pocitov hladu. Keď sa na to pozriem teraz, už by som sa k tejto diéte nikdy nevrátila. Cukor proste patrí k môjmu každodennému životu a myslím, že v malých dávkach mi nemôže nijak ublížiť. Ak aj napriek tomu chcete prestať konzumovať umelo vyrobený cukor, musíte na to ísť pomaly a dať tomu čas. Nedá sa to z jedného dňa na druhý.

Konzumujete rafinovaný alebo prírodný cukor? Vydržali by ste niekoľko dní bez cukru? Poprípade mi pripíšte aj Vaše skúsenosti.

Áno, čítate správne. Dnes pôjdeme na malú návštevu do rozprávky alebo krajiny zázrakov. Od malička nám rodičia čítali rozprávky o krásnych princeznách, udatných princoch, hrozivých drakoch... Samozrejme, vtedy sme ešte boli deti a verili sme, že keď sa raz prebudíme ocitneme sa v rozprávkovom svete. Dnes sme už dospelý a vieme, že takto to nechodí a to, že zvíťazí dobro nad zlom je zvyčajne iba neobvyklá záležitosť. Avšak, Lolita Lempicka Vás do jednej rozprávky zavedie a verte mi, nežartujem.

Keď som prvýkrát uvidela tento parfum, povedala som si, že ho musím mať. Od leta som váhala či si ho mám objednať, no som šťastná, že môžem byť jeho hrdou majiteľkou. Nájdete aj množstvo iných variant tohto parfumu,  no ja som sa rozhodla pre podľa mňa základnú kolekciu Lolita Lempicka. Pravdaže,  išla som na istotu a vedela som, že táto vôňa je pre mňa ako stvorená,  keďže som mala tú možnosť, vyskúšať vzorku. Čo Vám poviem,  bola to naozaj láska 😍. 

Tento článok som plánovala vydať už včera, no nejako som neodhadla čas a večer sa mi už za počítač sadať nechcelo, pretože som bola taká unavená ako ešte nikdy.

V dnešnom článku som si pre Vás pripravila recenziu na pár výrobkov od pomerne známych značiek. Myslím si, že tieto tri produkty tvoria taký menší základ pri líčení každej ženy (samozrejme základom je make-up). V balíčku, ktorý mi došiel som našla paletku očných tieňov a tekutý matný rúž od značky Sleek MakeUp a riasenku od značky E style. 

Ahojte. 

Určite ste si už všimli, že som závislá na rôznych detailoch. Netajím sa tým, že som perfekcionista a všetko musí byť dokonalé, podľa mojich predstáv do posledného detailu. A o to aj v dnešnom článku pôjde. Ak ste čítali článok o darčekoch, ktoré som našla pod stromčekom, iste ste si všimli aj sadu troch objektívov na mobilný telefón. Čo vám budem hovoriť, kvalita môjho fotoaparátu je na zaplakanie (nie každý má na iPhone a chválenkársku povahu ale to je už kapitola sama o sebe). Sada vymeniteľných objektívov ma lákala už dlhšie, no nikdy sa mi nechcelo vyhodiť toľko peňazí za poštovné. Čo si budeme hovoriť, niekedy je ešte drahšie ako celá hodnota objednávky a aj preto som na istý čas prestala objednávať z internetu a začala nakupovať v obchodoch, no aj to ma o nejaký čas prešlo. Povedzme si na rovinu, nie som ozajstná nákupná maniačka (alebo ak chcete shopaholička), ktorá dokáže stráviť v nákupnom centre celý deň. Lezie mi to poriadne na nervy a nie som až taká vytrvalá aby som zháňala jeden pár ponožiek pol dňa. Takže ako sa vraví: "Kto si počká, ten sa dočká." V mojom prípade to vyšlo. Pri náhodnom prezeraní špeciálneho katalógu od Avonu, som našla túto "novinku".