Nedávno som rozmýšľala, čo všetko mi zmena na blogu priniesla. Je to snáď neuveriteľné, ale na začiatku som vôbec neverila, že by niekoho tieto moje reči pri kávičke zaujímali. Bolo ťažké presmerovať svoje myslenie inam ako na materiálne veci, recenzie a spolupráce. Tie ma tuším ťahali dole najviac. Úplne som sa im podriaďovala a ony ma stále viac a viac brzdili. Zbavenie sa týchto bremien mi prinieslo veľa svetla do ďalšieho blogerského života a musím povedať, že aj teraz je dosť ťažké odmietnuť možnosť spolupráce a prepnúť vo svojej hlave gombík na nie. Našťastie sa mi to zatiaľ darí a dúfam, že aj dlhú dobu bude. Nemienim totiž zo svojho blogu robiť lacnú reklamu a podriaďovať sa podobným recenziám iba za cenu produktov zadarmo.

Niedzica, Poľsko

Teraz už viem, že zmena nemusí byť vždy zlá a vyjsť z radu bolo pre mňa tou najlepšou voľbou. Radujem sa z každého nového videnia blogu alebo stáleho sledovateľa. Toto je moja obrovská motivácia, dôvod prečo písať a vidieť zmysel v tom, čo robím. Písať pre ľudí a o ľuďoch. Dodáva mi to taký zvláštny hrejivý pocit, že niekto si nájde pár minút času, aby si mohol opäť prečítať môj článok. Blogujem už tretí rok a ak mám povedať pravdu, nechápem, ako som sa mohla tak trápiť. Chcela som sa podobať na všetky tie slávne beauty blogerky, no povedzme si úprimne, nebola som to ja.

Myslím, že nemá význam venovať sa niečomu nasilu, len preto aby ste zapadli. Možno som našla svoje vlastné ja alebo som jednoducho iba dospela. Teraz už viem, že nie každému sa moje rozhodnutia môžu páčiť a nie každý bude so mnou súhlasiť, no život je jedna veľká diskusia a my sme tu na to aby sme kládli otázky a dostávali odpovede. Naučila som sa akceptovať kritiku a prijať názory iných. Zmazať nenávistný komentár alebo ho jednoducho nepublikovať dokáže každé dieťa, no prijať ho vie naozaj málokto.

Všetko, čo ma dnes motivuje je vlastne úplne zadarmo a nedá sa kúpiť v žiadnom obchode. Milujem dlhé jazdy autom, hudbu, šum rieky, vôňu lesa a noci strávené pri dobrej knihe. Veľa ľudí sa čuduje a pýta sa ma, prečo mám v každej jednej knihe najmenej desať záložiek 😄. Dôvod je úplne jednoduchý, nechcem stratiť slová, ktoré sa mi vpísali do duše. Nečítam totiž iba preto, aby som zabila čas. Vo všetkom by sme mali hľadať hlbší zmysel a nepozerať len na povrch. Viem, možno si teraz poviete, že nad všetkým príliš polemizujem a uvažujem, no to som proste ja. Človek, ktorý toho veľa hovorí v mysli a reálne vyslovuje tak pár slov.
Avšak zo všetkého najdôležitejšie je akceptovať samého seba so všetkými chybami, zlozvykmi, ale aj dobrými vlastnosťami. Často si ani neuvedomujeme, že najviac motivácie sa skrýva priamo v nás, no každý ju zrejme objaví až v ten správny čas.