Leto je v plnom prúde a do konca augusta ostáva už len pár týždňov. Jednu vlnu horúčav strieda tá druhá a ja sa už konečne neviem dočkať sľubovaného ochladenia (, alebo aspoň dažďa). Možno ste si všimli menšiu pauzu medzi článkami. Neľakajte sa, potrebovala som si len trochu prečistiť myseľ, oddýchnuť a nabrať nové sily. Som nesmierne šťastná, že sa mi všetky moje plány na toto leto vydarili, no dúfam, že sa mi ešte niečo pritrafí pod nohy skôr, ako opäť začne desaťmesačné trápenie. Pravdupovediac, na začiatku som si dovolenku bez akejkoľvek komunikácie so svetom (zabudnite na internet, televíziu alebo aj obyčajný signál) nevedela predstaviť, no teraz sa na to pozerám inak a ďakujem, že mi to otvorilo oči. Viem, teraz si možno poviete v akom zapadákove som to bola, no bolo to asi to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť.

Poznáte ten blažený pocit, keď prvou vecou po prebudení nie je mobilný telefón a sociálne siete? Nie? Veru, ani ja som to do teraz nepoznala. Nikdy som si nemyslela, že budem s radosťou v duši vstávať ráno o šiestej len preto, aby som sa mohla kochať krásnym výhľadom a sledovať, ako sa príroda pomaly prebúdza a nad obzorom strácajú aj posledné náznaky hmly.

Konečne som spoznala ten pocit, keď vás nič neviaže, nemusíte svoj život podriaďovať sociálnym sieťam a počúvať reči, prečo tak pomaly odpisujete, alebo kde ste boli. Žiaden internet, žiadne problémy, len príjemný pocit v duši. Nebudem tajiť, že som si túto dovolenku naplno užila, aj napriek tým neznesiteľným horúčavám a trojhodinovej ceste autobusom, keďže sa nám cestou prehrial motor, čo v tomto teple nie je prekvapenie.
Cítila som v sebe spätosť s prírodou a pri desaťkilometrovej túre som si oddýchla ako ešte nikdy. Síce som v ruke neustále držala fotoaparát, no použila som ho len niekoľkokrát. Zaznamenala som si tie najkrajšie momenty a ostatné uchovala v pamäti, aby som niekedy mohla rozprávať budúcim generáciám, aký skvelý bol kedysi život bez moderných výdobytkov.

Vďaka tomuto som si uvedomila, ako zo mňa sociálne siete a celkovo ľudia vysávajú energiu. Stáva sa zo mňa niekto kým nechcem byť, no vplyvom techniky som. Obyčajný stroj, ktorý každú chvíľu hľadá wifi signál. Chcem obmedziť hodiny strávené na internete a neustále ospravedlňovanie alebo prispôsobovanie sa ľuďom. Je to môj život a nemusím každému vravieť, kde som bola, s kým, alebo čo som robila.
Chcem znovu cítiť tú voľnosť a skvelý pocit, že toto je moje pravé ja bez akýchkoľvek pretvárok. Po tomto už nemám nutkanie neustále sedieť na sociálnych sieťach. Pochopila som, že ak ma ľudia majú naozaj radi nebude im vadiť ak odpíšem raz za deň. Je to predsa moja voľba a musia to akceptovať. Skúste podobný detox aj vy, poviem vám, ten pocit si naozaj zamilujete.