Ahojte.
Sociálne siete sa stali súčasťou nášho každodenného života. Používame ich s takou samozrejmosťou, že si to častokrát ani nestihneme uvedomiť. Určite to poznáte, máte pár voľných minút, a tak rýchlo vytiahnete z vrecka mobilný telefón. Prvé, čo zrejme otvoríte je Facebook (resp. Messenger) a odpíšete na pár správ. Ďalej zrejme nasleduje Instagram, Twitter, Snapchat a ďalšie sociálne siete.
Nedávno mi pri prezeraní fotografií na Instagrame skrsla myšlienka, či všetky tie úžasné fotky, ktorým tak rada dávam srdiečka, nie sú len obyčajnou pretvárkou. Niekedy mám pocit, že už úplne stratil svoj pravý zmysel. Áno, dá sa tam nájsť veľké množstvo inšpirácie, no všetko mi to príde fádne, niekedy až nudné. Aké by bolo ráno, keby ste si aspoň jedenkrát neodfotili svoje raňajky?
V dnešnej dobe ide väčšinou len o množstvo srdiečok alebo followerov. Ak nemáte aspoň sto sledovateľov ste vlastne nula. Nikoho nezaujímajú fotky z reálneho života. Každý chce vidieť ideálny svet bez akejkoľvek chybičky. Všetci máme predsa dosť starostí a problémov, tak prečo nezájsť na miesto, kde sa aspoň na tých pár minút zdá všetko kúzelné a bezstarostné. Čo tak jedlo odfotené na bielom alebo na mramorovom podklade? Vyzerá to predsa úchvatne!
Postupom času sa z tejto sociálnej siete, ktorú som kedysi milovala, stáva iba veľká kopa pretvárok. Ľudia sa radi hrajú na niečo, čím v skutočnosti nie sú. To mi pripomína jeden pekný citát, ktorý som kedysi zachytila v televízií: "Kupujeme si oblečenie, ktoré nepotrebujeme, za peniaze, ktoré nemáme, aby sme ohúrili ľudí, ktorých neznášame." Niet pochýb, že konzumný spôsob života sa už udomácnil skoro všade. Každý deň vidím tisícky fotiek nových topánok, gélových nechtov, či oblečenia. Chápem, že ľudia majú veľkú radosť, no nemusia to preháňať. Samozrejme netýka sa to len oblečenia. Častokrát si kupujeme jedlo, iba kvôli tomu, že vyzerá dobre na fotografií, no v skutočnosti nám vôbec nechutí. Potom to vyzerá tak, že odpadkové koše sa plnia jedlom, zatiaľ čo niektorí ľudia trpia hladom.
Samotná sociálna sieť za to vlastne vôbec nemôže. Sú to práve ľudia, ktorí pomaly začínajú strácať zábrany. Som zástancom toho, že život nie je o veciach, ale o skúsenostiach, okamihoch, ktoré už možno nikdy neprídu. Reálne zážitky sa nedajú vyjadriť fotkou. Čo keby sme prestali vidieť svet cez fotoaparát mobilu? Kvôli tisíckam fotiek nám možno uniknú aj tie najkrajšie sekundy v našom živote.
Postupom času sa z tejto sociálnej siete, ktorú som kedysi milovala, stáva iba veľká kopa pretvárok. Ľudia sa radi hrajú na niečo, čím v skutočnosti nie sú. To mi pripomína jeden pekný citát, ktorý som kedysi zachytila v televízií: "Kupujeme si oblečenie, ktoré nepotrebujeme, za peniaze, ktoré nemáme, aby sme ohúrili ľudí, ktorých neznášame." Niet pochýb, že konzumný spôsob života sa už udomácnil skoro všade. Každý deň vidím tisícky fotiek nových topánok, gélových nechtov, či oblečenia. Chápem, že ľudia majú veľkú radosť, no nemusia to preháňať. Samozrejme netýka sa to len oblečenia. Častokrát si kupujeme jedlo, iba kvôli tomu, že vyzerá dobre na fotografií, no v skutočnosti nám vôbec nechutí. Potom to vyzerá tak, že odpadkové koše sa plnia jedlom, zatiaľ čo niektorí ľudia trpia hladom.
Samotná sociálna sieť za to vlastne vôbec nemôže. Sú to práve ľudia, ktorí pomaly začínajú strácať zábrany. Som zástancom toho, že život nie je o veciach, ale o skúsenostiach, okamihoch, ktoré už možno nikdy neprídu. Reálne zážitky sa nedajú vyjadriť fotkou. Čo keby sme prestali vidieť svet cez fotoaparát mobilu? Kvôli tisíckam fotiek nám možno uniknú aj tie najkrajšie sekundy v našom živote.
V poslednej dobe ma naozaj prekvapuje, že ľudia začínajú zakladať účty na Instagrame aj domácim maznáčikom. Máte doma psíka, mačičku, ježka či korytnačku? Na čo ešte čakáte, možno bude mať ešte viac sledovateľov ako vy. Niekedy si kladiem otázku, aký to má zmysel?
Priznám sa, že čím som staršia, tým menej ľuďom rozumiem. Jedno však viem. Chcem vidieť svet na vlastné oči a nie prostredníctvom mobilu.
Priznám sa, že čím som staršia, tým menej ľuďom rozumiem. Jedno však viem. Chcem vidieť svet na vlastné oči a nie prostredníctvom mobilu.
Janie
Krásný článek a naprosto s tebou souhlasím! ♥
OdpovedaťOdstrániťJá jsem měla instagram asi rok a půl. Dřív jsem tomu hodně odolávala, říkala jsem si, že by to můj telefon stejně nezvládal a že prostě ne, nebudu ovce. Ale pak jsem si pořídila nový telefon, tak jsem si to zkusila nainstalovat. Stejně jsem tam většinu fotek přetahovala z foťáku, na mobil nerada fotím. Byl to docela intenzivní rok a půl. Hashtagy, srdíčkování, radost z každého nového srdíčka či followera, přemýšlení ve stylu "to by se skvěle hodilo na instagram, k tomu by se dal dát takový a makový hashtag" ...
No, jenže pak to nějak vyprchalo. Přestalo mě bavit honit se za tím vším, trávit s tím půl hodiny denně, kterou můžu strávit něčím užitečnějším. Stresovat se s tím, že moje hezká fotka má míň srdíček než fotka někoho jiného, která je ale jednoduše hrozná. A tak dál. Takže jsem smazala většinu fotek tam a odinstalovala jsem si aplikaci z telefonu. Když se chci dneska na něco podívat, můžu přes internet. Fotky tam nepřidávám, front page neprojíždím. A je mi líp a žiju. A fotím pořád, jen to dělám víc pro sebe. :)
Měj se krásně! ♥
http://vysvobozena.blogspot.cz/
Veľmi pekne napísané. A pravdivo!
OdpovedaťOdstrániťKeby si ľudia začali radšej užívať spoločné chvíle než kontrolovať kto im čo komentoval, koľko lajkov dostali atď.
Poriadne mi vadí keď som s niekým vonku a každú chvílu čumí do mobilu a je "prítomný" tak na 50%...
www.simonazacko.blogspot.com
Já nevím, připadá mi, že se dnes hlavně vše hrotí. Vždyť ať si každý dělá co chce. Na nás není vše chápat. :D
OdpovedaťOdstrániťSamozrejme, instagram vôbec nemusí zobrazovať realitu. Ale fotky lichotia oku a o tom podľa mňa ten instagram je. Nemusíme to brať vážne alebo si myslieť, že toto je skutočný, dokonalý život. Ale fotenie je malé umenie a podeliť sa s portretovymi fotkami, krajinkami, fotkami aranžmánov alebo len peknými miestami môže potešiť oko nejedného človeka blúdiaceho instagramom :)
OdpovedaťOdstrániť