Častokrát sa stretávam s rôznymi vysvetleniami pojmu bloger. Niekedy ma trošku vyvádza z miery názor obyčajných ľudí na nás, blogerov. Stále sa usmejem nad názorom, že ľudia nepotrebujú chodiť do školy. Stačí, ak si založia blog, napíšu pár slov a budú zarábať bez toho, aby museli vyštudovať nejaký odbor. Priznám sa, že ma to vytáča do nepríčetnosti. Píšem už tretí rok a stále som z toho nevidela ani cent. Mala som byť predsa bohatá, či nie? Ľudia si všetko predstavujú príliš jednoducho. Nebudem nič robiť a budem zarábať. Toto môže povedať len človek, ktorý blogerskú sféru vôbec nepozná, no tvári sa, akoby pojedol všetku múdrosť sveta. Písanie je v prvom rade relax a netreba do toho ísť s veľkými očami. Na Slovensku sa bohužiaľ živiť blogom príliš nedá, je to skôr voľnočasová aktivita. Áno, milujem písanie, no ako prácu, ktorú budem robiť po zvyšok života si to aj tak neviem predstaviť. Ľudia za všetkým vidia len peniaze, radosť a dobrý pocit im už v dnešnej dobe nestačí.


Rovnako klesli aj požiadavky na najčítanejšie články na blogoch. Často sledujem štatistiku blogu a za tie tri roky som prišla na to, že ľudia postupne strácajú záujem o čítanie. Možno je to tým, že klesla aj veková hranica čitateľov, ktorá sa pohybuje približne od dvanásť do pätnásť rokov. Ak chcete zaujať, dostať váš blog aspoň trochu do povedomia, určite zaujmete článkami ako New in, Haul, Nákupy a podobne. Kladie sa dôraz hlavne na veľké množstvo fotografií a málo textu. Dnešný svet je uponáhľaný, a preto nikto nemieni strácať čas pri článku, kde nie sú žiadne fotky. Ostatné články zostávajú väčšinou zabudnuté, no zabrániť tomu môže trefný názov a téma, ktorá je v súčasnosti aktuálna.
Priznám sa, že pred niekoľkými rokmi som tieto články taktiež milovala, no postupom času si prečítam radšej niečo zmysluplné, čo má hlavu aj pätu, dokáže mi to niečo dať a viem sa poučiť. V dnešnej dobe už nie je problém natrafiť na blogy plné fotiek oblečenia, problém je nájsť pár slov, ktoré pohladia dušu, zlepšia náladu, naladia človeka na správnu vlnu a vykúzlia mu úsmev na tvári. Toto je podľa mňa pravá podstata písania. Môj postoj je možno ovplyvnený aj tým, že som sa rozhodla prestať nakupovať hlúposti, ktoré nepotrebujem, iba preto aby som zapadla do dnešnej konzumnej spoločnosti. Chcem byť iná, nechcem byť obyčajná bábka ovplyvnená reklamou. Niekedy sa chodím len tak pokochať do nákupného centra, no vždy si poviem, že nič nové ešte nepotrebujem.
Ľudia nechcú čítať dlhé texty, stačí im pár obrázkov aby nevypadli zo svojho kolotoča a predstavy o ideálnom svete okolo nich. Nie je dôležité zameriavať sa na články, ktoré ľudia najviac čítajú, ak vám písanie prináša len stratu času. Zamerajte sa na to, čo vás napĺňa. Nepozerajte na to, koľko nových zhliadnutí alebo čitateľov vám to prinesie. Sústreďte na to, aký máte z toho pocit. To je najdôležitejšie, pretože všetko musí vychádzať zo srdca a ľudia, ktorí článok čítajú to cítia.
Píšte tak, ako píšete do teraz a hlavne s láskou.

Janie