Každý z nás má určite niečo, čo neznáša. Či už je to špenátový prívarok, hmyz alebo v mojom prípade aj cesta hromadnou dopravou, ktorá patrí k môjmu každodennému školskému životu. Určite poznáte tú situáciu, keď si nemôžete vyberať, či vás niekto odvezie autom alebo pôjdete hromadnou dopravou. Myslím, že len veľmi malá časť ľudí by sa rozhodla pre cestu autobusom alebo vlakom. Ak ste rovnaký typ človeka ako ja a máte radi trošku súkromia, menej hluku a viac kultivovanosti, cesta dopravným prostriedkom, kde je naraz veľa ľudí nebude nič pre vás. Priznám sa, že keď som cestovala autobusom len niekoľkokrát do mesiaca, nevadilo mi to, no po dvoch rokoch každodenného cestovania som z toho mierne otrávená. 

To je naozaj až tak veľa chcieť od niekoho aby sa choval normálne a nie ako vypustený zo zoologickej záhrady? Na to, že  vo svete už nie je žiadna slušnosť som si zvykla a snažím sa to nevšímať, no aj tak ma strašne vytáča, keď stojím pred dverami autobusu celú večnosť a nejaký "gentleman" sa pchá predo mňa namiesto toho, aby ma pustil prvú. Naozaj chcem až tak veľa? 

Niekedy ma trošku štve, že dnešný dospelý ľudia hádžu nás - mladých do jedného vreca. Nie som ten typ, ktorý by stále potreboval držať v ruke mobil, no aj tak mi niekedy ľudia vynadajú, že sa neviem posunúť alebo postaviť, keď vidím staršieho človeka, no do mobilu pozerať viem. Chápem, že starší ľudia sú už alergickí na našu generáciu a mobily v rukách, no nemali by hádzať všetkých do jedného vreca. Som síce mladšia, no nezaslúžim si potupovanie a vykrikovanie na celý autobus. Na správanie starých rodičov mám tiež svoj názor. Keď vidím k akej drzosti vychovávajú svoje vnúčatá, je mi na zaplakanie a potom čakajú, že im niekto uvoľní miesto v autobuse. Musíme sa pozrieť na to ako sa správame a až potom súdiť iných a vykrikovať na celý autobus, že nepoznáme žiadnu slušnosť. 

Po dlhom hlučnom dni v práci alebo v škole určite nikto nepotrebuje počúvať krik aj v autobuse. Chápem, ľudia sa zväčša medzi sebou rozprávajú, no prečo vrieskajú na celý autobus? Nikto nepotrebuje počuť ich posmešné komentáre alebo prenikavý smiech. Určite sa všade takýchto pár typov nájde. 

Zvykla som si, že ľudia sú takí, akí sú a každým rokom to ide ešte viac dole kopcom. Nezmeníme to, ak nebudeme chcieť všetci, pretože jedna lastovička leto nerobí. Už dlho som nevidela človeka s láskavosťou v duši a úprimným úsmevom. Vlastne, teraz možno trošku klamem, pred niekoľkými dňami som stretla čašníka z ktorého sršala pozitívna energia a pri pohľade na neho som sa vždy musela podvedome usmievať.  Možno to nakoniec s dnešným svetom nie je až také zlé, ako som si myslela 😊.

Aký je váš názor na hromadnú dopravu? Je to pri cestovaní vlakom v niečom podobné? 

Janie.