Čítanie, jediná vec pri ktorej dokážem relaxovať, nemyslieť na nič, ponoriť sa do víru písmen, slov a neskôr čarovného príbehu, ktorý sa mi rozprestiera pod rukami. Úprimne si však musím priznať, že knihy nemám príliš čas aj napriek tomu, že si bez nich neviem predstaviť život. Často sa mi stáva, že jednu knihu čítam aj dva mesiace. Obraciam stranu za stranou, no niekedy sa mi zdá, akoby ich ešte pribúdalo.

Myslím si, že čítanie je v dnešnej dobe často podceňované, ba až odcudzované. To, že si človek vo voľnom čase rád prečíta dobrú knihu z neho ihneď robí knihomoľa, bifľoša, určite aj čudáka. Takýto názor má zrejme aj moje okolie o mne. Nehanbím sa za to a nad posmešnými slovami len mávnem rukou. Ľudia si vždy niečo nájdu, aby vás mohli ponižovať. Úprimne ich ľutujem. Zrejme majú príliš nízke sebavedomie, keď si ho potrebujú zvýšiť takýmto spôsobom. 

Čítame málo, dokonca by som povedala, že až pramálo. Vedieme uponáhľaný život a často nám nezostáva ani čas pre seba. Knižnice zívajú prázdnotou, iba niekedy tam môžeme zbadať malého škôlkara, ktorý nesie pod pazuchou rozprávkovú knižku. Je zvláštne vidieť ako sa náš vzťah ku knihám postupne mení, až na ne úplne zanevrieme.  

Pravdou je, že peniaze radšej investujem do "hŕby papiera" ako do modernej techniky. Nový mobilný telefón, počítač, či fotoaparát postupne stráca svoju hodnotu a po rokoch si zrejme budem musieť kúpiť nový, no slovo má vždy rovnakú hodnotu. Mám rada, keď ma kniha inšpiruje a dokáže mi aj niečo dať. Teraz si možno poviete, čo také mi kniha môže dať. Nežije, nedýcha, je to iba obyčajná vec, no aj napriek tomu toho dokáže dať viac, ako si myslíme. Samozrejme, existujú ľudia, ktorým dobrý pocit, pozitívna energia a zmena pohľadu na svet nič nehovorí, no pre mňa to znamená veľa. Práve pri knihe si niekedy uvedomím, že môj život je vlastne čarovný a som šťastná, kde som.

Bolo to asi pred pár týždňami, keď som po dlhom čase opäť zavítala do kníhkupectva. Na narodeniny som dostala pár darčekových kupónov, a tak som sa o nich chcela dozvedieť viac. Predavačka odpovedala na všetky moje zvedavé otázky a na konci dodala: "Tuto máme nové knižky pre dievčatá." V duchu som sa zasmiala. Tí, ktorí ma aspoň trochu poznajú vedia, že nečítam Yound adult literatúru, a preto som prešla radšej k histórií a neskôr aj k ezoterike. Bolo vtipné sledovať prekvapený výraz predavačky. Myslím, že ľudia sa ešte stále držia toho zaužívaného klišé, že mladé dievčatá najradšej čítajú presladené romány. Dnes je už iná doba, menia sa ľudia a menia sa aj žánre, ktoré ich zaujímajú. Opäť platí staré známe sto ľudí, sto chutí.

Jediné, čo ma na tom všetkom najviac mrzí je, že v poslednej dobe na nich nemám dostatok času.  Zoznam s knihami, ktoré by som chcela v najbližšej dobe prečítať začína byť na prasknutie. Jediným miestom, kde je aspoň trochu možné čítať, je blížiaca sa dovolenka a cestovanie autobusom. Priznajme si však, komu by sa chcelo so sebou vláčiť kilá kníh? Navyše, som zástanca aktívnej dovolenky (hrady, múzeá, turistika, pamiatky,...), neznášam celodenné vysedávanie pri bazéne. V poslednej dobe začínam mať z dlhého pobytu na slnku bolesti hlavy a závraty, takže takáto dovolenka neprichádza do úvahy. Takže mi dáte určite za pravdu, že toho času naozaj nie je veľa. Dúfam, že si onedlho nájdem pár minút, uvarím svoj obľúbený čaj, usadím sa v kresle a ponorím sa do jedného z množstva originálnych príbehov.

Janie